Explorer 3
![]() |
Hlavné informácie o telese
Názov telesa: Explorer 3
Krajina pôvodu: USA Operátor: NASA Typ družice: výskum kozmického žiarenia Funkčnosť: Zničená Parametre telesa
Tvar telesa: valec
Rozmery telesa: 2,03 x 0,152 m Hmotnosť: 14 kg Napájanie: chemické batérie Štart a životnosť
COSPAR id: 1958-003A
Dátum štartu: 26.3.1958
Raketa: Juno 1 Kozmodróm: Cape Canaveral (LC-5) Zánik (zničenie): 27.6.1958 Trvanie letu: 93 dní Parametre obežnej dráhy
Epocha: 26.3.1958
Centrálne teleso: Zem
Minimum: 186 km Maximum: 2799 km Sklon k rovníku: 33,38 stupňov Doba obehu: 116 minút (1h, 56m) Družica už neletí (zničená) |
Popis
Družica valcovitého tvaru bola pevne spojená s posledným stupňom rakety Juno 1 na tuhé palivo. Po obvode mala štyri tyčové antény, ktoré boli rozvinuté po navedení družice na obežnú dráhu Zeme. Družica bola stabilizovaná rotáciou.
Na palube mala zariadenia na štúdium kozmického žiarenia, mikrometeoritov a vnútornej teploty družice. Vedecké zariadenia mali spolu hmotnosť 4,82 kg. Hlavné zariadenia družice boli: - Geiger-Mueller-ov detektor nabitých častíc - určený na detekciu kozmického žiarenia. Bol schopný zaregistrovať protóny s energiou väčšou ako 30 MeV a elektróny s energiou väčšou ako 3 MeV. - 5 tepelných senzorov - určené na meranie teploty družice. - akustický detektor - určený na detekciu nárazov mikrometeoritov do tela družice. Hranica detekcia bola na úrovni 0,0025 g cm/s. - sieťový detektor - tiež určený na detekciu mikrometeoritov veľkosti 1x1 cm, schopný zaregistrovať dopat telesa o veľkosti 10 μm. Dáta z družice boli vysielané priamo počas činnosti družice, čo však malo za dôsledok, že získať bolo možné len dáta počas preletu družice ponad pozemnú stanicu. Samotný tok dát bol tiež veľmi pomalý. Na rozdiel od predchádzajúcich misií družíc Explorer, tento model mal na palube už aj kazetový nahrávač pre zaznamenanie dát zaregistrovaných v čase nedostupnosti družice z pozemných staníc. Až neskôr bolo zistené, že družica sa celá otáča s periódou 7 sekúnd a nie rotuje okolo pozdĺžnej osi, ako bolo pôvodne plánované. Referencie |
Vedeli ste že... |
Prvá vesmírna loď, ktorá navštívila orbitálnu stanicu ISS bola misia raketoplánu Endeavour STS-88. |
Aktuálne vo vesmíre | ||
|