Sputnik 3
(D-1 2)
|
Hlavné informácie o telese
Názov telesa: Sputnik 3
Alternatívne označenie: D-1 2 Krajina pôvodu: ZSSR Typ družice: výskumná Funkčnosť: Zničená Parametre telesa
Tvar telesa: kužel
Rozmery telesa: 3,57 x 1,73 m Hmotnosť: 1327 kg Napájanie: solárne články + batérie Štart a životnosť
COSPAR id: 1958-004B
Dátum štartu: 15.5.1958
Raketa: R-7 (8A91) Kozmodróm: Bajkonur (LC-1/5) Ukončenie činnosti (posledný signál): 5.6.1958 Doba prevádzky: 21 dní Zánik (zničenie): 6.4.1960 Trvanie letu: 1 rok, 327 dní Parametre obežnej dráhy
Epocha: 15.5.1958
Centrálne teleso: Zem
Minimum: 217 km Maximum: 1864 km Sklon k rovníku: 65,18 stupňov Doba obehu: 106 minút (1h, 46m) Družica už neletí (zničená) |
Popis
Prvá komplexná vedecká družica. Pôvodne sa mala stať prvou vypustenou družicou na svete avšak kvôli zdržaniam v príprave ju predbehla podstatne jednoduchšia družica Sputnik 1.
Telo družice bolo hermeticky uzatvorené s vnútornou atmosférou, bez stabilizácie polohy a napájané len z chemických batérií. Na palube bol záznamník dát na pásku, ktorý nahrával informácie počas obdobia, kedy bola družica mimo dosah pozemných staníc. Nahrávanie však bolo neúspešné obzvlášť kvôli radiácii z Van Allenových radiačných pásiem. Získané dáta boli len z oblasti preletu ponad pozemné stanice. Z toho dôvodu sa družici nepodarilo tieto pásma objaviť. Hlavné experimentálne zariadenia družice boli nasledujúce: - magnetometer - Elektrometer pre meranie elektrických polí vo vesmíre - Sférické lapače iónov - Štvorpólový hmotnostný spektrometer - Ionizačný manometer - Magnetický manometer - Piezoelektrické počítadlo meteoritov - Silikónová solárna batéria - Čerenkov počítadlo ťažkých jadier - Fluoroskopy so sulfidom zinočnatým - Počítadlá vypúšťania plynu - Scintilačné počítadlo jodidu sodného Experimentálna solárna batéria napájala jeden z vysielačov. Družica fungovala vďaka batériám približne 6 týždňov. Referencie | |
| Vedeli ste že... |
| Posledný štart amerického raketoplánu zo štartovacej plochy LC-39B z Kennedyho vesmírneho strediska sa uskutočnil v roku 2006 v rámci misie raketoplánu Discovery STS-116, čo bolo takmer 5 rokov pred úplne posledným štartom raketoplánu. |
| Aktuálne vo vesmíre | ||
|




