MIDAS 3

Princíp družice pozostával v sledovaní Zemského povrchu infračervenými senzormi. V prípade detekcie podozrivého štartu rakety mala družica odoslať do riadiaceho centra správu obsahujúcu informáciu o čase a lokalite detekcie.

Senzory boli namontované na vidlici na rotačnom stole na špici družice, takže mohol upraviť svoje smerovanie na povel zo Zeme. Družica mala leteiť nosom nadol, pričom rotačný stôl so senzormi sa mal otáčať a skenovať Zem pod sebou.

Družica bola integrovaná s raketovým stupňom Agena, ktorý sa staral o korekcie dráhy, orientáciu družice a tiež napájal družicu elektrickou energiou.

---

Hlavné senzory pozostávali zo 175 infračervených detektorov schopných zaznamenať medzikontinentálnu balistickú raketu až do vzdialenosti 4200 námorných míľ.
Hlava družice sa mala otáčať rýchlosťou 6 otáčok za minútu.

Družica bola schopná každých 10 sekúnd preskenovať senzormi plochu na Zemskom povrchu o veľkosti 25 miliónov štvorcových námorných míľ. Počítalo sa teda, že za čas preletu ponad štartujúcu medzikontinentálnu raketu by ju mala vidieť 9x, čo bol dostatočne veľký počet na to, aby riadiace stredisko dokázalo identifikovať smer jej letu.

Teleso raketového stupňa Agena-B poskytovalo družici dostatok energie aj prostredníctvom dvoch výklopných solárnych panelov. Raketový stupeň mal navyše oveľa väčšiu kapacitu paliva ako predchádzajúci stupeň Agena-A a schopnosť opätovného zapnutia raketových motorov.

---

Na palube družice sa nachádzalo sekundárne hosťované zariadenie HEPDEX 1.

Po dosiahnutí obežnej dráhy bolo zistené, že sa nepodarilo vyklopiť jeden zo solárnych článkova družice. Družica tým pádom nemala dostatok energie na prevádzku a už po 5 obehoch Zeme zlyhala kvôli nedostatku elektrickej energie.