Samos 5

Hlavným zariadením na palube bola kamera s ohniskovou vzdialenosťou 1,67 m a maximálnym rozlíšením zemského povrchu 1,5m. Snímky Zeme boli realziované na páse o šírke 98 km.

Súčasťou družice bolo aj pristávacie púzdro. Púzdro Samos bolo oveľa väčšie ako púzdro v programe Discoverer/Corona, nakoľko okrem nasnímaného filmu malo za úlohu dopraviť na Zem aj niektoré časti kamery pre ich opätovné použitie. Podľa niektorých zdrojov bolo pristávacie púzdro prirovnávané k vesmírnym lodiam Mercury.

Družica bola integrovaná do raketového stupňa Agena-B, ktorý sa staral hlavne o orientáciu družice voči Zemi.

Proces návratu bol plánovaný tak, že najprv došlo k oddeleniu a odhodeniu optického zrkadla z kamery. Následne sa raketový stupeň Agena-B otočil motorom do protismeru letu, zrealizoval brzdiaci zážeh, potom sa roztočil a následne malo dôjsť k oddeleniu návratového púzdra. Návratové púzdro malo byť následne zachytené vo vzduchu nad oceánom pomocou upraveného vojenského lietadla (rovnako ako program Discoverer/Corona).

Na palube sa nachádzalo ešte sekundárne zariadenie S.T. Low 1 (Aftrack 18) - zariadenie ELINT.

Družica bola kvôli chybe nosnej rakety Atlas navedená na vysokú eliptickú obežnú dráhu, ktorá bola nevhodná pre riadený návrat na Zem v požadovanej oblasti. Navyše vyslaním signálu na návrat došlo k aktivácii všetkých systémov a takmer k okamžitému vybitiu batérií, čo malo za následok, že nemohlo dôjsť k zapáleniu brzdiacich motorov a ani k otvoreniu brzdiacich padákov počas zostupu.

Družica preto zostala na obežnej dráhe nefunkčná až pokiaľ nedošlo k prirodzenému neriadenému zániku v atmosfére Zeme. Podľa výpočtov mala družica dopadnúť na územie Kanady. Tá im však povolenie na pozemné hľadanie nevydala (kvôli utajenému účelu) a neskôr sa na jej území nepodarilo pozostatky družice lokalizovať ani pomocou prieskumných lietadiel U-2.