Transit 5E-2
(S/N 40)
|
Hlavné informácie o telese
Názov telesa: Transit 5E-2
Alternatívne označenie: S/N 40 Krajina pôvodu: USA Operátor: USN Typ družice: experimentálna Funkčnosť: Zničená pri štarte Parametre telesaŠtart a životnosť
COSPAR id: 1964-F06B
Dátum štartu: 21.4.1964
Raketa: Thor DSV2A Able-Star Kozmodróm: Vandenberg (SLC-3W) Zánik (zničenie): 21.4.1964 Parametre obežnej dráhy
Centrálne teleso: Zem
Družica už neletí (zničená) Materské teleso
Vypustená z: Transit 5BN-3
Dátum vypustenia: 21.4.1964 |
Popis
Družica určená na získanie parametrov prostredia v okolí dráh družíc Transit.
Na tento účel mala na palube viacero rôznych senzorov a zariadení. Na palube sa nachádzali nasledujúce hlavné zariadenia a experimenty: - Dva kryštálové oscilátory, - Vysielače s frekvenciami 136 (TM), 162 a 324 MHz, - Experimenty so solárnymi článkami, - Experiment so spoľahlivosťou tranzistorov, - 360 stupňový heliogoniometer (digitálny systém snímania polohy slnka), - Trojosý analógový slnečný detektor, - Rubídiový parný magnetometer, - Trojosový fluxgate magnetometer, - Dva ultrafialové teleskopy, - Dva všesmerové detektory častíc, - Napájanie: Solárne články/Ni-Cd batérie, - Riadiaci systém, - Telemetrický systém: Dva 35-kanálové komutátory s určitou subkormutáciou analógových informácií plus 256-bitový digitálny kóder, - Pružinová a dipólová anténa. Družica mala nasledujúce hlavné ciele: - Zmapovať zemské magnetické pole s vysokou presnosťou na obežnej dráhe. - Zmapovať nebeskú sféru v ultrafialovej oblasti. - Preukázať uspokojivú prevádzku nového digitálneho systému detekcie polohy Slnka. - Stanoviť mieru sublimácie kadmia, horčíka a postriebreného kadmia. Kvôli poruche na nosnej rakete Thor sa družica nedostala na obežnú dráhu a bola zničená v horných vrstvách atmosféry Zeme. Pred tým sa však na suborbitálnej dráhe úspešne oddelila od materského telesa Transit 5BN-3, roztvorili sa solárne panely a všetky systémy fungovali normálne. Referencie | |
| Vedeli ste že... |
| Prvá vesmírna loď, ktorá navštívila orbitálnu stanicu ISS bola misia raketoplánu Endeavour STS-88. |
| Aktuálne vo vesmíre | ||
|




