DMSP-5D2 F6
(DMSP-5D2 S6, OPS 9845)
|
Hlavné informácie o telese
Názov telesa: DMSP-5D2 F6
Alternatívne označenie: DMSP-5D2 S6, OPS 9845 Krajina pôvodu: USA Operátor: USAF, NRO Typ družice: meteorologická Funkčnosť: Nefunkčná Parametre telesa
Tvar telesa: nepravideľný
Rozmery telesa: 6,9 m Hmotnosť: 813 kg Napájanie: solárne články + batérie Platforma: TIROS-N Štart a životnosť
COSPAR id: 1982-118A
Dátum štartu: 21.12.1982
Raketa: Atlas E ISS Kozmodróm: Vandenberg (SLC-3W) Ukončenie činnosti (posledný signál): 24.8.1987 Doba prevádzky: 4 roky, 247 dní Parametre obežnej dráhy
Epocha: 15.6.2026
Centrálne teleso: Zem
Minimum: 785 km Maximum: 795 km Sklon k rovníku: 98.59 stupňov Doba obehu: 101 minút (1h, 41m) |
PopisDMSP = Defense Meteorological Satellite Program Vojenská meteorologická družica. Družica bola stabiliozvaná vo všetkých 3 osiach a pozostávala z troch hlavných častí:
Na palube sa anchádzali tiež 3 zotrvačníky a magnetické cievky pre jemné nastavovanie orientácie družice s presnosťou na 0,01 uhlového stupňa. Správne nastavenie orientácie kontrolovali 3 ortogonálne gyroskopy. Snímkovacou jednotkou bola elektro-optická jednotka OLS (Operational Linescan System) spoločnosti Westinghouse, ktorá obsahovala skenovací optický ďalekohľad. Kamera bola schopná zabezpečiť snímky povrchu Zeme v páse o šírke takmer 3000 km a dosahovala maximálna rozlíšenie vo viditeľnom svetle a infračervenom pásme spektra v rozmedzí od 0,56 až 0,93 km/px. OLS vedela vytvoriť aj tzv. "vyhladené" obrázky s konštantným rozlíšením 2,8 km/px. Súčasťou družice bola aj ionosférické sonda (umiestnená na hornej časti družice) určená na meranie distribúcie elektrónov v zemskej ionosfére. Snímky vo viditeľnom a tepelnom pásme spektra boli ukladané na troch páskových nahrávačoch, ktoré nahraté dáta odosielali na Zem na povel v zašifrovanom digitálnom formáte. K dispozícii bolo samozrejme aj zobrazenie povrchu Zeme v priamom prenose pre taktické účely. Dáta, ktoré nestihli byť odoslané do pozemných staníc mohli byť preposlané aj cez komerčné telekomunikačné družice. Na palube sa vždy nachádzala aj sada rôznych ďalších voliteľných senzorov. Štandardne sa jednalo o:
| |
| Vedeli ste že... |
| Sergej Krikaljov je prvý ruský kozmonaut, ktorý do vesmíru štartoval na americkej vesmírnej lodi. Štart sa uskutočnil na palube raketoplánu Discovery STS-60. |
| Aktuálne vo vesmíre | ||
|




