Družice - Program - Keyhole KH-9 Block-2

Hlavný program amerických vojenských fotoprieskumných družíc pomenovaných KH (Key Hole = kľúčová dierka).
Program sa pôvodne volal Corona, pomenovanie KH sa začalo používať až od roku 1962, pričom staršie telesá boli premenované retroaktívne. Neskôr bol program rozšírený o novšie modely družíc a typ Corona sa stal len jedným zo starších modelov družíc KH. Na verejnosti boli družice zo začiatku pomenované Discoverer, neskôr mali už len kódové označenie FTV alebo OPS.

Program obsahuje nasledujúce série (s kódovým označením):
KH-1 - Corona C
KH-2 - Corona C prime
KH-3 - Corona C triple-prime
KH-4 - Corona M
KH-4A - Corona J-1
KH-4B - Corona J-2
KH-5 - Argon
KH-6 - Lanyard
KH-7 - Gambit-1
KH-8 - Gambit-3
KH-9 - Hexagon
KH-10 - Dorian (nerealizovaný program vesmírnej stanice MOL)
KH-11 - Kennen / Crystal

Skoro všetky série družíc používali ako médium fotografický pás. Až séria KH-11 bola prvá, ktorá využívala čisto elektro-optické systémy bez nutnosti využívania pristávacích modulov SRC pre návrat získaných materiálov na Zem.

Séria fotoprieskumných družíc vyrobených spoločnosťou Lockheed, ktorých cieľom bolo získanie snímok vo vysokom rozlíšení. Ich kódové označenie bolo Hexagon, neoficiálne sa nazývali "Big Bird".

Hlavným účelom bolo nahradiť družice série KH-4B.

Družice obsahovali výkonný optický systém a väčšie 4 pristávacie púzdra SRV, ktoré mali byť počas pristávania nad oceánom zachytené lietadlom.
Družice neboli integrované od raketového stupňa Agena-D, ale po navedení na obežnú dráhu sa od stupňa Agena-D oddelili na samostatný let.

Jednotlivé časti družice mali rôznych dodávateľov. Na výrobe a vývoji družice sa podieľali nasledujúce hlavné spoločnosti:
- Lockheed - hlavné teleso družice a jednotka SCS,
- Perkin-Elmer - hlavná kamera družice,
- Itek - hviezdna a mapovacia kamera,
- Eastman Kodak - film pre kamery,
- General Electric - návratové púzdro pre mapovaciu kameru,
- McDonnell Douglas - 4 návratové púzdra pre hlavné kamery.

Životnosť družíc bola zo začiatku 40 dní, neskôr sa postupne predlžovala až na 275 dní.

Zo všetkých 20 letov (80 púzdier) sa podarilo získať nasnímané zábery z 74 návratových púzdier.

Niektoré z misií mali na palube aj nezávislé špionážne subdružice vypúšťané na vlastné obežné dráhy.