Vesmírna databáza
Explorer 49
 
|
Hlavné informácie o telese
Názov telesa: Explorer 49
Alternatívne označenie: RAE-B Krajina pôvodu: USA Operátor: NASA Typ telesa: rádioastronomická Funkčnosť: Zničená Parametre telesa
Tvar telesa: valec
Rozmery telesa: 0,79 x priemer 0,92 m Hmotnosť: 328 kg Napájanie: solárne články + batérie Štart a životnosť
COSPAR id: 1973-039A
Dátum štartu: 10.6.1973
Raketa: Delta 1913 Kozmodróm: Cape Canaveral (LC-17B) Ukončenie činnosti (posledný signál): 0.8.1977 Doba prevádzky: 4 roky, 52 dní Zánik (zničenie): 0.9.1977 Trvanie letu: 4 roky, 83 dní Parametre obežnej dráhy
Centrálne teleso: Mesiac
Minimum: 1053 km Maximum: 1064 km Sklon k rovníku: 55,7 stupňov Družica už neletí (zničená)Doba obehu: 221 minút (3h, 41m) |
Popis
RAE = Radio Astronomy Explorer
(tiež RAE-B)
Rádio-astronomická družica Mesiaca určená na štúdium galaktického a slnečného rádiového šumu na veľmi malých frekvenciách.
Sonda bola stabilizovaná rotáciou.
Aby boli eliminované interferencie z pozemských zdrojov, bola družica umiestnená na obežnú dráhu okolo Mesiaca.
Cieľom družice bolo realizovať rádioastronomické merania Slnka, planét a galaxie na frekvenciách od 25 kHz až do 13,1 MHz.
Hlavné vedecké zariadenia na palube boli nasledujúce:
- 2 Ryle-Vonbergove krokové frekvenčné rádiometre,
- impedančná sonda,
- 3 prijímače s rýchlym nárazom.
Družica mala viacero antén:
- dve 229 m dlhé V antény, jedna namierená smerom na Mesiac, druhá opačným smerom,
- jedna 37 m dlhé dipólová anténa smerujúca paralelne s mesačným povrchom,
- Na tlmenie akýchkoľvek oscilácií kozmickej lode okolo rovnovážnej polohy sa používal aj 129 m dlhý bórový libračný tlmičový systém.
Družica bola orientovaná podľa gravitácie.
Dáta z družice mohli byť na Zem prenášané v priamom prenose, ale aj uložené do páskového nahrávača a vyslané neskôr podľa potreby. Dva páskové nahrávače predstavovali záložný dátový systém.
Družica pravdepodobne už narazila na povrch Mesiaca niekedy po auguste 1977.
(tiež RAE-B)
Rádio-astronomická družica Mesiaca určená na štúdium galaktického a slnečného rádiového šumu na veľmi malých frekvenciách.
Sonda bola stabilizovaná rotáciou.
Aby boli eliminované interferencie z pozemských zdrojov, bola družica umiestnená na obežnú dráhu okolo Mesiaca.
Cieľom družice bolo realizovať rádioastronomické merania Slnka, planét a galaxie na frekvenciách od 25 kHz až do 13,1 MHz.
Hlavné vedecké zariadenia na palube boli nasledujúce:
- 2 Ryle-Vonbergove krokové frekvenčné rádiometre,
- impedančná sonda,
- 3 prijímače s rýchlym nárazom.
Družica mala viacero antén:
- dve 229 m dlhé V antény, jedna namierená smerom na Mesiac, druhá opačným smerom,
- jedna 37 m dlhé dipólová anténa smerujúca paralelne s mesačným povrchom,
- Na tlmenie akýchkoľvek oscilácií kozmickej lode okolo rovnovážnej polohy sa používal aj 129 m dlhý bórový libračný tlmičový systém.
Družica bola orientovaná podľa gravitácie.
Dáta z družice mohli byť na Zem prenášané v priamom prenose, ale aj uložené do páskového nahrávača a vyslané neskôr podľa potreby. Dva páskové nahrávače predstavovali záložný dátový systém.
Družica pravdepodobne už narazila na povrch Mesiaca niekedy po auguste 1977.
Udalosti z histórie
 | Explorer 49 - 15.6.1973 Navedenie sondy na obežnú dráhu Mesiaca. |
Referencie
| Vedeli ste že... |
| Americká družica Vanguard 1 a tretí stupeň jej nosnej rakety sú momentálne najstaršími človekom vyrobenými telesami vo vesmíre (mimo povrchu Zeme). Všetky staršie družice už zanikli v zemskej atmosfére. |
| Aktuálne vo vesmíre | ||
|
