Luna 12
![]() |
Hlavné informácie o telese
Názov telesa: Luna 12
Alternatívne označenie: E-6LF 102 Krajina pôvodu: ZSSR Typ telesa: sonda - orbitálny modul Funkčnosť: Nefunkčná Parametre telesa
Tvar telesa: nepravideľný
Hmotnosť: 1620 (1136) kg Napájanie: chemické batérie Štart a životnosť
COSPAR id: 1966-094A
Dátum štartu: 22.10.1966
Raketa: Molnyja M (Blok-L) Kozmodróm: Bajkonur (LC-31/6) Ukončenie činnosti (posledný signál): 19.1.1967 Doba prevádzky: 89 dní Parametre obežnej dráhy
Centrálne teleso: Mesiac
Pericentrum: 1871 km Apocentrum: 2938 km |
Popis
Družica určená na štúdium Mesiaca z jeho obežnej dráhy a získanie detailnejších záberov mesačného povrchu.
Teleso sondy vychádzalo z modifikovanej verzie Luna E-6 využitej pri prvých pokusoch o pristátie. V spodnej časti sa nachádzala pohonná jednotka, určená hlavne na korekcie dráhy a navedenie na obežnú dráhu okolo Mesiaca. Namiesto pristávacieho modulu sa nachádzal modul s vedeckými prístrojami a snímkovacím zariadením.
Hlavným cieľom vedeckých experimentov bolo štúdium:
- lunárnych gama a röntgenových emisií s cieľom určiť chemické zloženie Mesiaca,
- lunárnych gravitačných anomálií,
- koncentrácie meteorických rojov v blízkosti Mesiaca,
- intenzity tvrdého korpuskulárneho žiarenia v blízkosti Mesiaca.
Na palube sa nachádzal aj televízny snímkovací systém schopný zaznamenať zábery s rozlíšením 15 x 20 metrov na povrchu Mesiaca. Snímkovanie bolo realizované na film, ktorý bol následne naskenovaný riadkovým skenerom a odoslaný na Zem.
Sonda bola schopná zamedziť úniku odoslaných dát do amerického Jodrell Bank Observatory tým spôsobom, že dokázala dynamicky prepínať odosielané dáta medzi dvomi frekvenciami, čo bolo niečo, čo v tom čase v Jodrell Bank Observatory neboli schopný odsledovať.
Na palube sa okrem iného nachádzala aj experimentálna elektrická prevodovka pripravovaná pre misiu mesačného Lunochodu. Jej cieľom bolo preverenie funkčnosti v prostredí okolo Mesiaca.
Sonda úspešne uskutočnila snímkovanie povrchu Mesiaca z nižšej obežnej dráhy vo výške približne 133 x 1200 km a sovietske médiá odpublikovali prvé zábery už 29.10.1966. Nie je ale známe, koľko záberov sonda zrealizovala a odoslala na Zem, nakoľko žiadne ďalšie už neboli zverejnené.
Po dokončení snímkovania bola sonda stabilizovaná uvedením do pomalej rotácie (1 otočka za 255 sekúnd), pričom vedecké zariadenia pokračovali ďalej v činnosti.
Počas svojej činnosti uskutočnila 302 rádiových relácií.
Teleso sondy vychádzalo z modifikovanej verzie Luna E-6 využitej pri prvých pokusoch o pristátie. V spodnej časti sa nachádzala pohonná jednotka, určená hlavne na korekcie dráhy a navedenie na obežnú dráhu okolo Mesiaca. Namiesto pristávacieho modulu sa nachádzal modul s vedeckými prístrojami a snímkovacím zariadením.
Hlavným cieľom vedeckých experimentov bolo štúdium:
- lunárnych gama a röntgenových emisií s cieľom určiť chemické zloženie Mesiaca,
- lunárnych gravitačných anomálií,
- koncentrácie meteorických rojov v blízkosti Mesiaca,
- intenzity tvrdého korpuskulárneho žiarenia v blízkosti Mesiaca.
Na palube sa nachádzal aj televízny snímkovací systém schopný zaznamenať zábery s rozlíšením 15 x 20 metrov na povrchu Mesiaca. Snímkovanie bolo realizované na film, ktorý bol následne naskenovaný riadkovým skenerom a odoslaný na Zem.
Sonda bola schopná zamedziť úniku odoslaných dát do amerického Jodrell Bank Observatory tým spôsobom, že dokázala dynamicky prepínať odosielané dáta medzi dvomi frekvenciami, čo bolo niečo, čo v tom čase v Jodrell Bank Observatory neboli schopný odsledovať.
Na palube sa okrem iného nachádzala aj experimentálna elektrická prevodovka pripravovaná pre misiu mesačného Lunochodu. Jej cieľom bolo preverenie funkčnosti v prostredí okolo Mesiaca.
Sonda úspešne uskutočnila snímkovanie povrchu Mesiaca z nižšej obežnej dráhy vo výške približne 133 x 1200 km a sovietske médiá odpublikovali prvé zábery už 29.10.1966. Nie je ale známe, koľko záberov sonda zrealizovala a odoslala na Zem, nakoľko žiadne ďalšie už neboli zverejnené.
Po dokončení snímkovania bola sonda stabilizovaná uvedením do pomalej rotácie (1 otočka za 255 sekúnd), pričom vedecké zariadenia pokračovali ďalej v činnosti.
Počas svojej činnosti uskutočnila 302 rádiových relácií.
Udalosti z histórie
Referencie
Vedeli ste že... |
Raketoplán Endeavour je jediný americký raketoplán, ktorý počas jedného roka navštívil dve rôzne orbitálne stanice. V roku 1998 bol posledným raketoplánom pri stanici Mir a zároveň prvým pri stanici ISS. |
Aktuálne vo vesmíre | ||
|