Luna 16
(E-8-5 406)
|
Hlavné informácie o telese
Názov telesa: Luna 16
Alternatívne označenie: E-8-5 406 Krajina pôvodu: ZSSR Typ telesa: sonda - pristávací modul Funkčnosť: Mäkké pristátie na Mesiaci (Nefunkčná) Parametre telesa
Tvar telesa: nepravideľný
Hmotnosť: 5725 kg Napájanie: chemické batérie Štart a životnosť
COSPAR id: 1970-072A
Dátum štartu: 12.9.1970
Raketa: Proton K/D Kozmodróm: Bajkonur (LC-81/23) Mäkké pristátie: 20.9.1970 Trvanie letu: 8 dní Získané prvenstváPrvý aický odber horniny a jej návrat na Zem. Prvé mäkké pristátie na Mesiaci počas mesačnej noci. Poloha na povrchu telesaModuly a subsatelity na palube
Luna 16 (modul) - vypustená 21.9.1970
|
Popis
Sonda určená na mäkké pristátie na povrchu Mesiaca, odber vzoriek hornín a ich návrat na Zem.
Sonda bola dvojstupňová a jej hlavné časti boli nasledujúce:
- Pristávacia platforma (Luna E-8), ktorá obsahovala pristávacie motory, odhadzovacie palivové nádrže a tiež odberové zariadenie na dlhej tyči s vrtákom, schopný vŕtať do hĺbky 35cm pod povrch. Na pristávacej časti sa nachádzali aj ďalšie vedecké zariadenia, napríklad na meranie teploty povrchu Mesiaca a veľkosť radiácie.
- Návratový modul - obsahoval malý raketový motor s palivom a odolné návratové púzdro v tvaru guľe o priemere 25 cm, do ktorého na povrchu Mesiaca boli prenesené pomocou odberovej tyče vzorky horniny z povrchu Mesiaca. Návratový modul mal za úlohu preletieť priamo z Mesiaca na Zem bez korekcií dráhy alebo riadeného brzdiaceho manévru. Púzdro malo vletieť do atmosféry Zeme rýchlosťou až 11km/s, vydržať preťaženie až 350G a teplotu 10000°C a pristáť na padákoch.
Misia bola úspešná. Sonda bola najprv navedená na kruhovú obežnú dráhu okolo Mesiaca vo výške približne 110 km nad povrchom. Následne pomocou raketových motorov pristála na povrchu Mesiaca v oblasti Mora hojnosti. Jednalo sa o prvé pristátie za mesačnej noci, nakoľko Slnko v danej oblasti zapadlo 60 hodín pred pristátím.
V návratovom púzdre priniesla na Zem 101 gramov horniny. Púzdro pristálo 80 km juhovýchodne od mesta Žezkazgan (Džezkazgan) na území ZSSR (dnes Kazachstan).
Sonda bola dvojstupňová a jej hlavné časti boli nasledujúce:
- Pristávacia platforma (Luna E-8), ktorá obsahovala pristávacie motory, odhadzovacie palivové nádrže a tiež odberové zariadenie na dlhej tyči s vrtákom, schopný vŕtať do hĺbky 35cm pod povrch. Na pristávacej časti sa nachádzali aj ďalšie vedecké zariadenia, napríklad na meranie teploty povrchu Mesiaca a veľkosť radiácie.
- Návratový modul - obsahoval malý raketový motor s palivom a odolné návratové púzdro v tvaru guľe o priemere 25 cm, do ktorého na povrchu Mesiaca boli prenesené pomocou odberovej tyče vzorky horniny z povrchu Mesiaca. Návratový modul mal za úlohu preletieť priamo z Mesiaca na Zem bez korekcií dráhy alebo riadeného brzdiaceho manévru. Púzdro malo vletieť do atmosféry Zeme rýchlosťou až 11km/s, vydržať preťaženie až 350G a teplotu 10000°C a pristáť na padákoch.
Misia bola úspešná. Sonda bola najprv navedená na kruhovú obežnú dráhu okolo Mesiaca vo výške približne 110 km nad povrchom. Následne pomocou raketových motorov pristála na povrchu Mesiaca v oblasti Mora hojnosti. Jednalo sa o prvé pristátie za mesačnej noci, nakoľko Slnko v danej oblasti zapadlo 60 hodín pred pristátím.
V návratovom púzdre priniesla na Zem 101 gramov horniny. Púzdro pristálo 80 km juhovýchodne od mesta Žezkazgan (Džezkazgan) na území ZSSR (dnes Kazachstan).
Udalosti z histórie
Súvisiace zaujímavosti
Referencie
| Vedeli ste že... |
| Jediní kozmonauti, ktorí leteli k Mesiacu dva krát (ak nepočítame pristátia) boli James Lovell, Eugene Cernan a John Young. |
| Aktuálne vo vesmíre | ||
|




