Vesmírna databáza
Luna 18
(E-8-5 407)
|
Hlavné informácie o telese
Názov telesa: Luna 18
Alternatívne označenie: E-8-5 407 Krajina pôvodu: ZSSR Typ telesa: sonda - pristávací modul Funkčnosť: Zničená (Dopad na Mesiac) Parametre telesa
Tvar telesa: nepravideľný
Hmotnosť: 5725 kg Napájanie: chemické batérie Štart a životnosť
COSPAR id: 1971-073A
Dátum štartu: 2.9.1971
Raketa: Proton K/D Kozmodróm: Bajkonur (LC-81/24) Zánik (zničenie): 11.9.1971 Trvanie letu: 9 dní Poloha na povrchu telesa |
Popis
Sonda určená na mäkké pristátie na povrchu Mesiaca, odber vzoriek hornín a ich návrat na Zem.
Sonda bola dvojstupňová a jej hlavné časti boli nasledujúce:
- Pristávacia platforma (Luna E-8), ktorá obsahovala pristávacie motory, odhadzovacie palivové nádrže a tiež odberové zariadenie na dlhej tyči s vrtákom, schopný vŕtať do hĺbky 35cm pod povrch. Na pristávacej časti sa nachádzali aj ďalšie vedecké zariadenia, napríklad na meranie teploty povrchu Mesiaca a veľkosť radiácie.
- Návratový modul - obsahoval malý raketový motor s palivom a odolné návratové púzdro v tvaru guľe o priemere 25 cm, do ktorého na povrchu Mesiaca boli prenesené pomocou odberovej tyče vzorky horniny z povrchu Mesiaca. Návratový modul mal za úlohu preletieť priamo z Mesiaca na Zem bez korekcií dráhy alebo riadeného brzdiaceho manévru. Púzdro malo vletieť do atmosféry Zeme rýchlosťou až 11km/s, vydržať preťaženie až 350G a teplotu 10000°C a pristáť na padákoch.
Sonda bola úspešne navedená na kruhovú obežnú dráhu okolo Mesiaca vo výške približne 100 km nad povrchom.
Žiaľ mäkké pristátie na povrchu Mesiaca bolo neúspešné a sonda dopadla v oblasti Mora hojnosti. Spojenie so sondou však bolo urdžiavané až do momentu zničenia.
Počas zostupu získala sonda pomocou rádiového výškomeru dáta o priemernej hustote mesačného povrchu, ktoré boli neskôr (1975) aj zverejnené.
Sonda bola dvojstupňová a jej hlavné časti boli nasledujúce:
- Pristávacia platforma (Luna E-8), ktorá obsahovala pristávacie motory, odhadzovacie palivové nádrže a tiež odberové zariadenie na dlhej tyči s vrtákom, schopný vŕtať do hĺbky 35cm pod povrch. Na pristávacej časti sa nachádzali aj ďalšie vedecké zariadenia, napríklad na meranie teploty povrchu Mesiaca a veľkosť radiácie.
- Návratový modul - obsahoval malý raketový motor s palivom a odolné návratové púzdro v tvaru guľe o priemere 25 cm, do ktorého na povrchu Mesiaca boli prenesené pomocou odberovej tyče vzorky horniny z povrchu Mesiaca. Návratový modul mal za úlohu preletieť priamo z Mesiaca na Zem bez korekcií dráhy alebo riadeného brzdiaceho manévru. Púzdro malo vletieť do atmosféry Zeme rýchlosťou až 11km/s, vydržať preťaženie až 350G a teplotu 10000°C a pristáť na padákoch.
Sonda bola úspešne navedená na kruhovú obežnú dráhu okolo Mesiaca vo výške približne 100 km nad povrchom.
Žiaľ mäkké pristátie na povrchu Mesiaca bolo neúspešné a sonda dopadla v oblasti Mora hojnosti. Spojenie so sondou však bolo urdžiavané až do momentu zničenia.
Počas zostupu získala sonda pomocou rádiového výškomeru dáta o priemernej hustote mesačného povrchu, ktoré boli neskôr (1975) aj zverejnené.
Udalosti z histórie
 | Luna 18 - 7.9.1971 Sonda bola navedená na obežnú dráhu Mesiaca. |
| Luna 18 - 11.9.1971 Tvrdé pristátie na povrchu Mesiaca. Neúspešný pokus o návrat hornín na Zem. |
| Vedeli ste že... |
| Konštrukcia orbitálnej stanice ISS trvala dlhšie ako životnosť orbitálnej stanice Mir. Stanica Mir bola na obežnej dráhe Zeme 15 rokov, zatiaľ čo konštrukcia ISS trvala od roku 1998 do 2021 (ukončená pripojením modulov Nauka a Pričal). |
| Aktuálne vo vesmíre | ||
|
