Luna 19
(E-8LS 202)
|
Hlavné informácie o telese
Názov telesa: Luna 19
Alternatívne označenie: E-8LS 202 Krajina pôvodu: ZSSR Typ telesa: sonda - orbitálny modul Funkčnosť: Nefunkčná Parametre telesa
Tvar telesa: nepravideľný
Hmotnosť: 5330 kg Napájanie: solárne články + batérie Štart a životnosť
COSPAR id: 1971-082A
Dátum štartu: 28.9.1971
Raketa: Proton K/D Kozmodróm: Bajkonur (LC-81/24) Ukončenie činnosti (posledný signál): 3.10.1972 Doba prevádzky: 1 rok, 6 dní Parametre obežnej dráhy
Epocha: 29.11.1971
Centrálne teleso: Mesiac
Pericentrum: 77 km Apocentrum: 385 km |
Popis
Družica Mesiaca zameraná na výskum pristredia v jeho najbližšom okolí a tiež na diaľkový prieskum povrchu pomocou TV snímkovania.
Telo sondy vychádzalo z predchádzajúceho modelu sondy Luna E-8 / Lunochod, z ktorého vedci prepoužili maximum dielov. Pristávací modul bol použitý ako manévrovacia jednotka, telo Lunochodu bolo napevno spojené s pristávacou časťou a slúžilo na uloženie experimentov. V hornej časti zostal odklápací kryt obsahujúci solárne panely.
Odstránené boli teda rampy na presun Lunochodu na povrch Mesiaca, všetky nápravy s kolesami a tiež rádioizotopový zdroj.
Televízne kamery boli použité formou skenovania v líniách kolmo na smer letu družice. Skenovanie povrchu prebiehalo rýchlosťou 4 riadky za sekundu v rámci zorného poľa o šírke 185 stupňov.
Hlavným cieľom vedeckých experimentov bol výskum gravitačného a magnetického poľa Mesiaca, meranie slnečného a kozmického žiarenia a meranie množstva mikrometeoritov.
Telo sondy vychádzalo z predchádzajúceho modelu sondy Luna E-8 / Lunochod, z ktorého vedci prepoužili maximum dielov. Pristávací modul bol použitý ako manévrovacia jednotka, telo Lunochodu bolo napevno spojené s pristávacou časťou a slúžilo na uloženie experimentov. V hornej časti zostal odklápací kryt obsahujúci solárne panely.
Odstránené boli teda rampy na presun Lunochodu na povrch Mesiaca, všetky nápravy s kolesami a tiež rádioizotopový zdroj.
Televízne kamery boli použité formou skenovania v líniách kolmo na smer letu družice. Skenovanie povrchu prebiehalo rýchlosťou 4 riadky za sekundu v rámci zorného poľa o šírke 185 stupňov.
Hlavným cieľom vedeckých experimentov bol výskum gravitačného a magnetického poľa Mesiaca, meranie slnečného a kozmického žiarenia a meranie množstva mikrometeoritov.
So sondou bolo počas jej činnosti nadviazaných celkovo vyše 1000 rádiových spojení.
Udalosti z histórie
| Luna 19 - 3.10.1971 Navedenie sondy na obežnú dráhu Mesiaca. | |
| Luna 19 - 3.10.1972 Posledné spojenie so sondou na obežnej dráhe Mesiaca. |
Referencie
| Vedeli ste že... |
| Pri tragickom lete raketoplánu Challenger a tiež Columbia nebol na palube ani jeden kozmonaut, ktorý by mal za sebou už viac ako jednu úspešnú vesmírnu misiu. |
| Aktuálne vo vesmíre | ||
|





