Luna 23
(E-8-5M 410)
|
Hlavné informácie o telese
Názov telesa: Luna 23
Alternatívne označenie: E-8-5M 410 Krajina pôvodu: ZSSR Typ telesa: sonda - pristávací modul Funkčnosť: Mäkké pristátie na Mesiaci (Nefunkčná) Parametre telesa
Tvar telesa: nepravideľný
Hmotnosť: 5795 kg Napájanie: chemické batérie Štart a životnosť
COSPAR id: 1974-084A
Dátum štartu: 28.10.1974
Raketa: Proton K/D Kozmodróm: Bajkonur (LC-81/24) Ukončenie činnosti (posledný signál): 9.11.1974 Doba prevádzky: 12 dní Mäkké pristátie: 6.11.1974 Trvanie letu: 9 dní Poloha na povrchu telesa |
Popis
Sonda určená na mäkké pristátie na povrchu Mesiaca, odber vzoriek hornín a ich návrat na Zem.
Sonda bola dvojstupňová a jej hlavné časti boli nasledujúce:
- Pristávacia platforma (Luna E-8), ktorá obsahovala pristávacie motory, odhadzovacie palivové nádrže a tiež odberové zariadenie s vrtákom. To bolo na rozdiel od predchádzajúcej verzie podstatne dokonalejšie, pričom bolo schopné vŕtať až do hĺbky 2,5m pod povrch. Odobraté horniny boli následne presunuté do návratového modulu pomocou zariadenia na kolajničkách. Na pristávacej časti sa nachádzali aj ďalšie vedecké zariadenia ako stereofotografický kamerový systém, merač teploty povrchu Mesiaca a merač veľkosti radiácie.
- Návratový modul - obsahoval malý raketový motor s palivom a odolné návratové púzdro v tvaru guľe o priemere 50 cm, do ktorého na povrchu Mesiaca boli prenesené pomocou odberovej tyče vzorky horniny z povrchu Mesiaca. Návratový modul mal za úlohu preletieť priamo z Mesiaca na Zem bez korekcií dráhy alebo riadeného brzdiaceho manévru. Púzdro malo vletieť do atmosféry Zeme rýchlosťou až 11km/s, vydržať preťaženie až 350G a teplotu 10000°C a pristáť na padákoch.
Sonda bola dvojstupňová a jej hlavné časti boli nasledujúce:
- Pristávacia platforma (Luna E-8), ktorá obsahovala pristávacie motory, odhadzovacie palivové nádrže a tiež odberové zariadenie s vrtákom. To bolo na rozdiel od predchádzajúcej verzie podstatne dokonalejšie, pričom bolo schopné vŕtať až do hĺbky 2,5m pod povrch. Odobraté horniny boli následne presunuté do návratového modulu pomocou zariadenia na kolajničkách. Na pristávacej časti sa nachádzali aj ďalšie vedecké zariadenia ako stereofotografický kamerový systém, merač teploty povrchu Mesiaca a merač veľkosti radiácie.
- Návratový modul - obsahoval malý raketový motor s palivom a odolné návratové púzdro v tvaru guľe o priemere 50 cm, do ktorého na povrchu Mesiaca boli prenesené pomocou odberovej tyče vzorky horniny z povrchu Mesiaca. Návratový modul mal za úlohu preletieť priamo z Mesiaca na Zem bez korekcií dráhy alebo riadeného brzdiaceho manévru. Púzdro malo vletieť do atmosféry Zeme rýchlosťou až 11km/s, vydržať preťaženie až 350G a teplotu 10000°C a pristáť na padákoch.
Sonda bola najprv navedená na obežnú dráhu okolo Mesiaca vo výške 94-104 km nad povrchom. Následne mäkko pristála na povrchu Mesiaca v južnej časti Mora nepokojov.
V dôsledku nerovnosti terénu v mieste pristátia však bolo poškodené vrtné zariadenie sondy a odber horniny sa nemohol uskutočniť. Neskôr bolo zistené (v marci 2012 zo záberov sondy LRO), že sonda sa po pristáti prevrhla na stranu pravdepodobne z dôvodu vyššej pristávacej rýchlosti ako bolo očakávané.
Z toho dôvodu vymysleli vedci provizórny plán na vykonanie obmedzeného vedeckého prieskumného programu v okolí sondy so stacionárnym pristávacím modulom.
Udalosti z histórie
Referencie
| Vedeli ste že... |
| Pri štarte kozmonautov z Mesiaca v Lunárnom module lode Apollo neexistovala alternatíva pre prípad zlyhania štartovacieho motora. |
| Aktuálne vo vesmíre | ||
|






