Vesmírna databáza
Luna E-1 2
|
Hlavné informácie o telese
Názov telesa: Luna (1b)
Alternatívne označenie: E-1 2 Krajina pôvodu: ZSSR Typ telesa: sonda - impaktor Funkčnosť: Zničená pri štarte Parametre telesa
Tvar telesa: guľa
Rozmery telesa: priemer 1,22 m Hmotnosť: 361,3 (205) kg Napájanie: chemické batérie Štart a životnosť
COSPAR id: 1958-F22A
Dátum štartu: 12.10.1958
Raketa: Vostok L Kozmodróm: Bajkonur (LC-1/5) Zánik (zničenie): 12.10.1958 |
Popis
Sonda určená na zásah Mesiaca.
Telo sondy pozostávalo z hermetizovanej sféry, z ktorej vychádzalo 5 antén a výstupy pre vedecké zariadenia.
Na palube sondy sa nachádzali nasledujúce zariadenia:
- ortuťové batérie a strieborno-zinkové akumulátory,
- rádio na spojenie so Zemou,
- sledovací vysielač,
- telemetrický systém,
Z vedeckých zariadení to boli nasledujúce:
- trojosí prietokový magnetometer,
- dva detektory mikrometeoritov,
- 4 lapače iónov určených na meranie slnečného vetra a plazmy,
- dva Geigerove počítače s plynovým výbojom - určenie elektrónového spektra Van Allenových pásiem,
- scintilačný počítač s jodidom sodným - meranie ionizačnej radiácie,
- Čerenkove detektory - meranie elektromagnetickej radiácie spôsobenej nabitými časticami.
Posledný stupeň rakety mal za úlohu po oddelení sondy vypustiť 1kg sondých pár určených na optické sledovaniu polohy sondy.
Sonda nemala na palube pohonnú jednotku a ani trysky na kontrolu orientácie.
Na palube sa nachádzali aj dve gule so sovietskym znakom.
Nosná raketa po 102 sekundách letu explodovala aj so sondou na palube.
Telo sondy pozostávalo z hermetizovanej sféry, z ktorej vychádzalo 5 antén a výstupy pre vedecké zariadenia.
Na palube sondy sa nachádzali nasledujúce zariadenia:
- ortuťové batérie a strieborno-zinkové akumulátory,
- rádio na spojenie so Zemou,
- sledovací vysielač,
- telemetrický systém,
Z vedeckých zariadení to boli nasledujúce:
- trojosí prietokový magnetometer,
- dva detektory mikrometeoritov,
- 4 lapače iónov určených na meranie slnečného vetra a plazmy,
- dva Geigerove počítače s plynovým výbojom - určenie elektrónového spektra Van Allenových pásiem,
- scintilačný počítač s jodidom sodným - meranie ionizačnej radiácie,
- Čerenkove detektory - meranie elektromagnetickej radiácie spôsobenej nabitými časticami.
Posledný stupeň rakety mal za úlohu po oddelení sondy vypustiť 1kg sondých pár určených na optické sledovaniu polohy sondy.
Sonda nemala na palube pohonnú jednotku a ani trysky na kontrolu orientácie.
Na palube sa nachádzali aj dve gule so sovietskym znakom.
Nosná raketa po 102 sekundách letu explodovala aj so sondou na palube.
Referencie
| Vedeli ste že... |
| Prvý človek, ktorý vo vesmíre strávil viac ako 1000 dní v rámci viacerých vesmírnych misií dohromady je Oleg Dmitrijevič Kononenko. |
| Aktuálne vo vesmíre | ||
|
