Luna E-1A 5
(E-1A 5)
|
Hlavné informácie o telese
Názov telesa: Luna (2a)
Alternatívne označenie: E-1A 5 Krajina pôvodu: ZSSR Typ telesa: sonda - impaktor Funkčnosť: Zničená pri štarte Parametre telesa
Tvar telesa: guľa
Rozmery telesa: priemer 1,22 m Hmotnosť: 387 kg Napájanie: chemické batérie Štart a životnosť
COSPAR id: 1959-F04A
Dátum štartu: 18.6.1959
Raketa: Vostok L Kozmodróm: Bajkonur (LC-1/5) Zánik (zničenie): 18.6.1959 Trvanie letu: 0 dni |
Popis
Sonda určená na zásah Mesiaca.
Telo sondy pozostávalo z hermetizovanej sféry, z ktorej vychádzalo 5 antén a výstupy pre vedecké zariadenia.
Na palube sondy sa nachádzali nasledujúce zariadenia:
- ortuťové batérie a strieborno-zinkové akumulátory,
- rádio na spojenie so Zemou,
- sledovací vysielač,
- telemetrický systém,
Z vedeckých zariadení to boli nasledujúce:
- trojdielny prietokový magnetometer,
- detektor mikrometeoritov,
- Geigerov počítač s tromi plynovým výbojkami na povrchu sondy - určenie elektrónového spektra Van Allenových pásiem,
- scintilačný počítač - meranie ionizačnej radiácie,
- Čerenkove detektory - meranie elektromagnetickej radiácie spôsobenej nabitými časticami.
Sonda nemala na palube pohonnú jednotku a ani trysky na kontrolu orientácie.
Na palube sa nachádzali aj dve gule, ktoré mali na povrchu päťcípe titánové platničky so sovietskymi insigniami. Tieto mali byť pri dopade pomocou malej vnútornej nálože rozbité, čo malo spôsobiť rozptýlenie titánových platničiek v okolí dopadu sondy.
Počas štartu došlo k poruche pomocnej rakety, ktorá spôsobila odklon rakety od požadovanej trajektórie. Na povel z riadiaceho strediska bola raketa po 153 sekundách letu zničená aj so sondou na palube.
Telo sondy pozostávalo z hermetizovanej sféry, z ktorej vychádzalo 5 antén a výstupy pre vedecké zariadenia.
Na palube sondy sa nachádzali nasledujúce zariadenia:
- ortuťové batérie a strieborno-zinkové akumulátory,
- rádio na spojenie so Zemou,
- sledovací vysielač,
- telemetrický systém,
Z vedeckých zariadení to boli nasledujúce:
- trojdielny prietokový magnetometer,
- detektor mikrometeoritov,
- Geigerov počítač s tromi plynovým výbojkami na povrchu sondy - určenie elektrónového spektra Van Allenových pásiem,
- scintilačný počítač - meranie ionizačnej radiácie,
- Čerenkove detektory - meranie elektromagnetickej radiácie spôsobenej nabitými časticami.
Sonda nemala na palube pohonnú jednotku a ani trysky na kontrolu orientácie.
Na palube sa nachádzali aj dve gule, ktoré mali na povrchu päťcípe titánové platničky so sovietskymi insigniami. Tieto mali byť pri dopade pomocou malej vnútornej nálože rozbité, čo malo spôsobiť rozptýlenie titánových platničiek v okolí dopadu sondy.
Počas štartu došlo k poruche pomocnej rakety, ktorá spôsobila odklon rakety od požadovanej trajektórie. Na povel z riadiaceho strediska bola raketa po 153 sekundách letu zničená aj so sondou na palube.
Referencie
| Vedeli ste že... |
|
Jurij Gagarin mal pred svojim historickým štartom v lodi Vostok 1 bielu helmu a oranžový skafander. Z dôvodu, aby si ho po pristátí ľudia kvôli futuristickému vzhľadu nepomýlili s americkým pilotom, mu krátko pred štartom spredu na helmu napísali veľkými červenými písmenami CCCP (v preklade ZSSR). Pri ďalších vesmírnych letoch už bolo toto označenie pravidlom. |
| Aktuálne vo vesmíre | ||
|





