Pioneer 3
|
Hlavné informácie o telese
Názov telesa: Pioneer 3
Krajina pôvodu: USA Operátor: NASA Typ telesa: sonda - orbitálny modul Funkčnosť: Zničená (Dopad na Zem) Parametre telesa
Tvar telesa: ihlan
Rozmery telesa: 0,58 x priemer 0,25 m Hmotnosť: 5,87 kg Napájanie: chemické batérie Štart a životnosť
COSPAR id: 1958-008A
Dátum štartu: 6.12.1958
Raketa: Juno 2 Kozmodróm: Cape Canaveral (LC-5) Zánik (zničenie): 7.12.1958 Trvanie letu: 1 deň Parametre obežnej dráhy
Centrálne teleso: Zem
Minimum: 0 km Maximum: 102360 km Sklon k rovníku: 71 stupňov Družica už neletí (zničená) |
Popis
Sonda určená na prieskum Mesiaca na jeho okolitého priestoru.
Jej hlavným cieľom bolo meranie radiácie vonkajšej časti Van Allenových radiačných pásov pomocou Geiger-Muellerových rúrok a otestovanie spúšťacieho mechanizmu pre fotografovanie Mesiaca.
Povrch sondy bol kvôli tepelnej ochrane namaľovaný striedavo bielymi a čiernymi pruhmi s pozláteným povrchom, aby bol povrch celej sondy elektricky vodivý. Čierno-biele pruchy mali za úlohu udržať teplotu sondy v rozmedzí 10 až 50°C. Na špici ihlanu sa nachádzala malá sonda, ktorá prepojením s povrchom telesa slúžila aj ako anténa.
O napájanie sa starali ortuťové batérie. Na obvode sa nachádzal foto-senzor určený na spustenie fotografovania v momente, keď bude vystavený svetlu z povrchu Mesiaca z výšky približne 30 000 km nad povrchom.
Vysielač o hmotnosti 0,5 kg zabezpečoval modulovaný signál o sile 0,1W na frekvencii 960,05 MHz.
Po bokoch mala sonda dva závažia pripevnené na 150cm kábloch, ktoré slúžili na spomalenie rotácie približne 10h po štarte. Ich cieľom bolo znížiť rotáciu zo 400rpm na 6rpm. Po oddelení od telesa a spomalení sondy mali byť závažia odpojené, aby nepoškodili sondu.
Kvôli poruche na nosnej rakete sa sonda dostala len na balistickú dráhu. Počas letu merala radiáciu prostredia. Nakoniec však zhorela v atmosfére Zeme.
Jej hlavným cieľom bolo meranie radiácie vonkajšej časti Van Allenových radiačných pásov pomocou Geiger-Muellerových rúrok a otestovanie spúšťacieho mechanizmu pre fotografovanie Mesiaca.
Povrch sondy bol kvôli tepelnej ochrane namaľovaný striedavo bielymi a čiernymi pruhmi s pozláteným povrchom, aby bol povrch celej sondy elektricky vodivý. Čierno-biele pruchy mali za úlohu udržať teplotu sondy v rozmedzí 10 až 50°C. Na špici ihlanu sa nachádzala malá sonda, ktorá prepojením s povrchom telesa slúžila aj ako anténa.
O napájanie sa starali ortuťové batérie. Na obvode sa nachádzal foto-senzor určený na spustenie fotografovania v momente, keď bude vystavený svetlu z povrchu Mesiaca z výšky približne 30 000 km nad povrchom.
Vysielač o hmotnosti 0,5 kg zabezpečoval modulovaný signál o sile 0,1W na frekvencii 960,05 MHz.
Po bokoch mala sonda dva závažia pripevnené na 150cm kábloch, ktoré slúžili na spomalenie rotácie približne 10h po štarte. Ich cieľom bolo znížiť rotáciu zo 400rpm na 6rpm. Po oddelení od telesa a spomalení sondy mali byť závažia odpojené, aby nepoškodili sondu.
Kvôli poruche na nosnej rakete sa sonda dostala len na balistickú dráhu. Počas letu merala radiáciu prostredia. Nakoniec však zhorela v atmosfére Zeme.
Referencie
| Vedeli ste že... |
| Po tragédii raketoplánu Columbia už žiadny ďalší raketoplán nikdy neštartoval v januári. |
| Aktuálne vo vesmíre | ||
|



