Pioneer 5
![]() |
Hlavné informácie o telese
Názov telesa: Pioneer 5
Alternatívne označenie: Pioneer P-2 Krajina pôvodu: USA Operátor: NASA Typ telesa: sonda - orbitálny modul Funkčnosť: Nefunkčná Parametre telesa
Tvar telesa: guľa
Rozmery telesa: priemer 0,66 m Rozpätie solárnych panelov: 1,4 m Hmotnosť: 43,2 kg Napájanie: solárne články + batérie Štart a životnosť
COSPAR id: 1960-001A
Dátum štartu: 11.3.1960
Raketa: Thor DM18 Able-4 Kozmodróm: Cape Canaveral (LC-17A) Ukončenie činnosti (posledný signál): 26.6.1960 Doba prevádzky: 107 dní Parametre obežnej dráhy
Epocha: 1.12.2022
Centrálne teleso: Slnko
Pericentrum: 0.706 AU Apocentrum: 0.993 AU |
Popis
Medziplanetárna rotáciou stabilizovaná sondam pôvodne určená na oblet okolo planéty Venuša. Kvôli zdržaniam v projekte však bola jej misia upravená a presmerovaná len do mediplanetárneho priestoru medzi Zemou a Venušou.
Cieľom sondy bolo magnetické polia, častice za slnečných erupcií a ionizáciu v medziplanetárnom priestore. Namerané dáta boli vysielané tromi rýchlosťami 1, 8 a 64 bps v závislosti od vzdialenosti sondy od Zeme a od veľkosti prijímacej antény na Zemi.
Na palube sa nachádzali nasledujúce zariadenia:
- Trojnáhodný všesmerový proporcionálny počítací teleskop na detekciu slnečných častíc a pozorovanie pozemského zachyteného žiarenia. Je schopný zaznamenať fotóny s energiami nad 75 MeV a elektróny s energiami nad 13 MeV.
- Rotujúci vyhľadávací cievkový magnetometer určený na meranie magnetických polí vo veľkých vzdialenostiach od Zeme a v medziplanetárnom priestore. Je schopný zaznamenať polia o sile od 1 mikrogaussov až po 12 miligaussov.
- Integračná ionizačná komora Neherového typu a Anton 302 Geiger-Müllerova trubica na meranie kozmického žiarenia.
- Mikrometeoritový momentový spektrometer (alebo tiež detektor mikrometeoritov) na meranie prachových častíc v priestore a ich pohybového momentu týchto častíc.
Sonda vysielala až do vzdialenosti 36,2 milión km od Zeme. Signál bol však v tom čase už moc slabý na to, aby bolo možné prijať akékoľvek dáta.
Cieľom sondy bolo magnetické polia, častice za slnečných erupcií a ionizáciu v medziplanetárnom priestore. Namerané dáta boli vysielané tromi rýchlosťami 1, 8 a 64 bps v závislosti od vzdialenosti sondy od Zeme a od veľkosti prijímacej antény na Zemi.
Na palube sa nachádzali nasledujúce zariadenia:
- Trojnáhodný všesmerový proporcionálny počítací teleskop na detekciu slnečných častíc a pozorovanie pozemského zachyteného žiarenia. Je schopný zaznamenať fotóny s energiami nad 75 MeV a elektróny s energiami nad 13 MeV.
- Rotujúci vyhľadávací cievkový magnetometer určený na meranie magnetických polí vo veľkých vzdialenostiach od Zeme a v medziplanetárnom priestore. Je schopný zaznamenať polia o sile od 1 mikrogaussov až po 12 miligaussov.
- Integračná ionizačná komora Neherového typu a Anton 302 Geiger-Müllerova trubica na meranie kozmického žiarenia.
- Mikrometeoritový momentový spektrometer (alebo tiež detektor mikrometeoritov) na meranie prachových častíc v priestore a ich pohybového momentu týchto častíc.
Sonda vysielala až do vzdialenosti 36,2 milión km od Zeme. Signál bol však v tom čase už moc slabý na to, aby bolo možné prijať akékoľvek dáta.
Udalosti z histórie
![]() | Pioneer 5 - 26.6.1960 Posledné spojenie so sondou na heliocentrickej dráhe. |
Referencie
Vedeli ste že... |
Norman Thagard bol prvý americký kozmonaut, ktorý štartoval na ruskej vesmírnej lodi. Jednalo sa o misiu vesmírnej lode Sojuz TM-21 k orbitálnej stanici Mir. Zároveň sa stal aj prvým americkým kozmonautom na palube ruskej orbitálnej stanice. |
Aktuálne vo vesmíre | ||
|