Pioneer P1
![]() |
Hlavné informácie o telese
Názov telesa: Pioneer (5A)
Alternatívne označenie: Pioneer P-1, Able 4 Krajina pôvodu: USA Operátor: NASA Typ telesa: sonda - orbitálny modul Funkčnosť: Zničená pri štarte Parametre telesa
Tvar telesa: guľa
Rozmery telesa: výška 1,4, priemer 1 m Rozpätie solárnych panelov: 2,7 m Hmotnosť: 168 kg Napájanie: solárne články + batérie Štart a životnosť
COSPAR id: 1959-F10A
Dátum štartu: 24.9.1959
Raketa: Atlas C Able Kozmodróm: Cape Canaveral (LC-14) Zánik (zničenie): 24.9.1959 |
Popis
Sonda určená na štúdium prostredia medzi Zemou a Mesiacom.
V hliníkovej sférickej schránke (25,3 kg) sa nachádzal pohonný systém (88,4 kg) pozostávajúci z motora o sile 90N pre navedenie na obežnú dráhu okolo Mesiaca, ktorý dokázal naštartovať 2x počas letu a po obnove boli 4 lopatkovité solárne panely každý o veľkosti 60x60 cm s 2200 solárnymi bunkami. V spodnej časti sféry sa nachádzal ešte 90N vernierový raketový motor pre realizáciu korekčných manévrov počas letu k Mesiacu, ktorý mohol byť naštartovaný až 4x počas letu.
Na palube sa nachádzali batérie a UHF vysielač pracujúci na frekvencii 378 MHz. Riadenie teploty družice bolo zabezpečené pomocou viacerých rotovateľných plôch na povrchu sféry, ktoré mohli podľa potreby odkrývať a zakrýchať biele a čierne plochy slúžiace na príjem a emitovanie tepla.
Na palube boli nasledujúce vedecké zariadenia:
- iónová komora a Geiger-Muellerova trubica pre meranie radiačného toku,
- proporcionálny radiačný počítací ďalekohľad na meranie vysokoenergetického žiarenia,
- scintilačný počítač na monitorovanie nízkoenergetického žiarenia,
- VLF prijímač pre prirodzené rádiové vlny,
- transpondér na štúdium elektrónovej hustoty,
- časť televízneho faksimilného systému a magnetometre s hradlom a vyhľadávacou cievkou namontované na platforme prístroja,
- televízna kamera,
- detektor mikrometeoritov.
Celková hmotnosť vedeckých zariadení spolu s napájacím systémom mali hmotnosť 55 kg.
Sonda bola pôvodne plánovaná na prelet okolo Venuše, ale v rámci procesu prípravu bola redizajnovaná pre meranie na obežnej dráhe Mesiaca.
Nosná raketa Atlas však vybuchla počas testov na štartovacej rampe.
Sonda P-1 v tom čase na šťastie nebola na palube rakety, takže bola premenovaná na P-3 a pripravená na štart s ďalšou raketou Atlas.
V hliníkovej sférickej schránke (25,3 kg) sa nachádzal pohonný systém (88,4 kg) pozostávajúci z motora o sile 90N pre navedenie na obežnú dráhu okolo Mesiaca, ktorý dokázal naštartovať 2x počas letu a po obnove boli 4 lopatkovité solárne panely každý o veľkosti 60x60 cm s 2200 solárnymi bunkami. V spodnej časti sféry sa nachádzal ešte 90N vernierový raketový motor pre realizáciu korekčných manévrov počas letu k Mesiacu, ktorý mohol byť naštartovaný až 4x počas letu.
Na palube sa nachádzali batérie a UHF vysielač pracujúci na frekvencii 378 MHz. Riadenie teploty družice bolo zabezpečené pomocou viacerých rotovateľných plôch na povrchu sféry, ktoré mohli podľa potreby odkrývať a zakrýchať biele a čierne plochy slúžiace na príjem a emitovanie tepla.
Na palube boli nasledujúce vedecké zariadenia:
- iónová komora a Geiger-Muellerova trubica pre meranie radiačného toku,
- proporcionálny radiačný počítací ďalekohľad na meranie vysokoenergetického žiarenia,
- scintilačný počítač na monitorovanie nízkoenergetického žiarenia,
- VLF prijímač pre prirodzené rádiové vlny,
- transpondér na štúdium elektrónovej hustoty,
- časť televízneho faksimilného systému a magnetometre s hradlom a vyhľadávacou cievkou namontované na platforme prístroja,
- televízna kamera,
- detektor mikrometeoritov.
Celková hmotnosť vedeckých zariadení spolu s napájacím systémom mali hmotnosť 55 kg.
Sonda bola pôvodne plánovaná na prelet okolo Venuše, ale v rámci procesu prípravu bola redizajnovaná pre meranie na obežnej dráhe Mesiaca.
Nosná raketa Atlas však vybuchla počas testov na štartovacej rampe.
Sonda P-1 v tom čase na šťastie nebola na palube rakety, takže bola premenovaná na P-3 a pripravená na štart s ďalšou raketou Atlas.
Referencie
Vedeli ste že... |
Sonda Galileo, ktorá sa stala prvou umelou družicou planéty Jupiter, zotrvala na jeho obežnej dráhe kratšie, ako je jeden oblet Jupitera okolo Slnka. |
Aktuálne vo vesmíre | ||
|