Venera 10 SA

SA = zostupný modul (спускаемый аппарат)

Pristávací modul materskej sondy Venera 10.

Pristávací modul sa nachádzal vnútri sférického púzdra s ablatívnym povrchom, slúžiaceho nie len na ochranu modulu počas letu, ale hlavne na zbrzdenie (maximálne preťaženie 168G) a tepelnú ochranu (max 12 000°C) počas prvého kontaktu s hornými vrstvami hustej atmosféry Venuše.

Po spomalení brzdenia na 2G sa ochranné púzdro otvorilo a vypustilo pristávací modul o hmotnosti 660 kg na samostatný let a vypustenie série padákov (2,8m široký brzdiaci, 4,4m široký kovový a nakoniec 3 padáky o šírke 4,3m). Vo výške približne 50km malo dôjsť k odhodeniu padákov a po zbytok času klesal modul už len voľným pádom. Na spomalenie letu slúžil len kovový disk o priemere 2,1m v hornej časti modulu. Vzhľadom na vysokú hustotu venušinej atmosféry to však bolo dostatočne na to, aby pristávací modul dosadol na povrch rýchlosťou len 7 m/s, pričom o zjemnenie nárazu sa staral ešte nárazník s tlmičmi v tvare kruhu umiestnený v spodnej časti modulu. jeho úlohou bolo tiež zabezpečiť, aby modul zostal po pristátí na povrchu v spriamenej polohe.

Pristávací modul bol na základe získaných vedomostí z predchádzajúcich sond nadizajnovaný tak, aby vydržal teplotu približne 470°C a tlak okolo 90 bar (hodnoty namerané sondou Venera 8). Všetky citlivé prístroje a elektronika sa nachádzali v hermetizovanom sférickom púzdre s dvojitou titánovou stenou a viacerými vrstvami tepelnej izolácie.

V hornej časti modulu sa nachádzala lieviková anténa určená na komunikáciu s orbitálnym modulom, nachádzajúcim sa  na obežnej dráhe Venuše.

Palubná nabíjateľná batéria mala byť schopná zabezpečiť dostatok energie pre 75 minútové klesanie k povrchu a minimálne 30 minút na povrchu planéty.

Na palube sa nachádzali nasledujúce vedecké zariadenia:

• senzory tlaku a teploty,
• akcelerometer pre meranie preťaženia pôsobiaceho na sondu počas pristávania,
• IOV-75 - fotometer pre viditeľné a infračervené pásmo spektra,
• MNV-75 - nefelometre spätného rozptylu a viacuhlové nefelometre pre meranie aerosolov v atmosfére,
• MAV-75 - P-11 hmotnostný spektrometer,
• 2 panoramatické telefotometre s 2 dosvetlovacími lampami, na realizáciu čierno-bielych snímok s rozlíšením 512 x 128 px s hĺbkou 6-bit a zorným poľom o šírke 40° x 160° sklonené pod uhlom 50° k povrchu,
• ISV-75 - anemometer na meranie rýchlosti vetra,
• GS-12V - gama spektrometer na meranie koncentrácie rádioaktívneho uránu, thória a draslíka pre indentifikáciu hornín na povrchu,
• RP-75 - gama hustomer pre štúdium minerálom na povrchu planéty.

Po pristátí zostal modul naklonený len pod uhlom 8° voči horizontu.

Žiaľ po pristáti sa zistilo, že kryt jedného fotometra zostal zatvorený, takže boli k dispozícii len snímky z druhého fotometra. Na šťastie však tie boli v dostatočnej kvalite. Tiež bolo zistené, že osvetlenie povrchu je dostatočné a nie je nutné ho dosvetlovať lampami, nakoľko sonda pristála počas venušinho dňa a nie počas západu Slnka ako Venera 8.

Sonda tiež namerala na povrchu teplotu 464°C, tlak 91 bar a rýchlosť vetra 0,8 až 1,3 m/s.

Vysielanie z povrchu trvalo 65 minút, pokiaľ sa nedostal orbitálny modul mimo dosahu miesta pristátia. Odoslané boli aj prvé čiernobiele fotografie povrchu. Panoramatické zábery sa kvôli poruche nepodarilo zrealizovať.