Venera (2b)

Sonda určená na prieskum planéty Venuša.
Jej valcovité telo bolo rozdelené na dve hlavné časti. Horná 2,1m dlhá časť obsahovala orientačný a pohonný systém. Spodná 0,6m dlhá časť obsahovala experimenty a vedecké zariadenia. Napájanie sondy zabezpečovali dva solárne panely o celkovej ploche 2,6 m², ktoré napájali palubnú Ni-Cd batériu. S roztvorenými solárnymi panelmi a radiátormi na konci panelov mala sonda šírku 4 metre.

Komunikácia so sondou bola zabezpečená cez tri palubné antény:

• parabolická anténa s vysokým ziskom s priemerom 1,7 m,
• všesmerová anténa,
• polosmerová anténa.

Hlavné vedecké prístroje na palube boli:

• magnetometer,
• spectroreflexometer,
• televízna kamera na získanie snímok planéty,
• senzory radiácie,
• spektrograf na štúdium ozón-absorbujúcich pásiem,
• detektor mikrometeoritov.

Sonda bola určená aj na pristátie na planéte Venuša.

Na palube sa za tým účelom nachádzalo sférické pristávacie púzdro o priemere 90 cm. Púzdro malo ťažisko posunuté mimo stredu smerom k spodnej časti aby sa prirodzene samo otočilo do smeru pádu bez nutnosti aktívneho orientačného systému na palube. V púzdre boli tiež zariadenia na meranie teploty, tlaku, hustory a zloženia atmosféry počas pristávania a tiež po pristátí. Tiež sa tu nachádzalo zariadenie na meranie gama žiarenia na povrchu planéty. Na palube sa nenachádzala žiadna kamera, nakoľko priama komunikačná linka z pristávacieho púzdra na Zem bola veľmi limitovaná. Púzdro samozrejme obsahovalo pristávací padák.

Sonda aj s urýchlovacím stupňom bola úspešne navedená na parkovaciu obežnú dráhu. K naštartovaniu urýchlovacieho stuňa Blok-L rakety Molnyja však kvôli poruche nedošlo a sonda tak ostala na nízkej obežnej dráhe Zeme. Po pár dňoch zhorela sonda aj s urýchlovacím stupňom v atmosfére Zeme.

Označenie Sputnik 20 dostala sonda v USA nakoľko ZSSR neuviedo meno a ani účel objektu, ktorý vypustili na obežnú dráhu Zeme.