Venera 3

Hlavná časť sondy bola valcového tvaru obsahujúca všetky hlavné prístroje. Na toto telo boli zo strán pripevnené dva solárne panely s polgulovými radiátormi na kontrolu teploty sondy a na hornej strane bola pohonná jednotka pre korekcie dráhy sondy počas letu.

Pre komunikáciu so sondou boli k dispozícii nasledujúce antény:

• roztvoriteľná parabolická anténa s vysokým ziskom na prenos nameraných dát počas prieskumu Venuše,
• všesmerová anténa

Na palube sa nachádzali nasledujúce hlavné vedecké zariadenia:

• televízne kamery pre získanie snímok planéty,
• magnetometer,
• detektory na slnečné a kozmické röntgenové žiarenie,
• piezoelektrické detektory,
• iónové pasce,
• Geigerov počítač,
• prijímače na meranie kozmických rádiových emisií.

Počas prieskumu planéty bola sonda bez kontaktu so Zemou. Kvôli tomu mala na palube nahrávacie zariadenie pre namerané dáta, ktoré mala následne odvycielať, keď bolo spojenie so Zemou znova nadviazané.

Počas letu uskutočnila prvú korekciu dráhy 26.12.1965 vo vzdialenosti 12 900 000 km od Zeme. Úprava dráhy bola dostatočná na zásah Venuše a druhú korekciu už nebolo nutné realizovať.

Sonda mala na palube pristávacie púzdro na pristátie na povrchu Venuše.

Púzdro malo byť podľa pôvodného plánu pred obletom sondy oddelené od materského telesa a orbitálny modul mal preletieť okolo Venuše vo vzdialenosti približne 60 550 km od povrchu.

Posledný realizovaný korekčný manéver sonda uskutočnila 26.12.1965, ktorý naviedol sondu na kolíznu dráhu s planétou. Na tejto dráhe mala sonda zotrvať až do vypustenia púzdra a následna sa vyhnúť nárazu do planéty.

Avšak 15.2.1966 bol so sondou stratený kontakt, pravdepodobne z dôvodu prehriatia. Neovládaná sonda preto následne spolu s pripjeným pristávacím púzdrom narazila priamo do Venuše, kde zhorela v horných vrstvách atmosféry. Tým pádom nebolo možné získať žiadne namerané dáta z blízkosti Venuše.

Napriek tomu sa ale jednalo o prvý zásah Venuše telesom vyrobeným ľudskou rukou.