Pegasus

Malá komerčná raketa na tuhé palivo štartujúca zavesená pod nosným lietadlom NB-52B (Balls 8) a L-1011 (Stargazer). Raketu vyvinula a prevádzkovala spoločnosť Orbital Sciences Corporation, dnes Northrop Grumman Innovation Systems.

Pegasus bola prvá úspešná komerčná vesmírna raketa.

Po navedení lietadla do letovej výšky (cca 11900 m) a uvoľnení rakety, klesala raketa  chvíľku voľným pádom. Po 5 sekundách sa zapálil raketový motor na prvom stupni rakety. Nakoľko motor prvého stupňa nemal schonosť riadenia smeru letu, raketa bola vybavená smerovými krídelkami na konci rakety, ktorých úlohou bolo nasmerovať let rakety smerom na obežnú dráhu Zeme. Raketa tiež disponovala malými delta-krídelkami približne v strede rakety určenými na stabilizáciu a poskytnutie rakety vztlaku a udržanie smerovania letu nahor.

Raketa mala občas doplnený štvrtý stupeň HAPS (Hydrazine Auxiliary Propulsion System), ktorý disponoval jednozložkovým kvapalným palivom. Stupeň bol určený na zabezpečenie komplexnejších navádzacích oparácií a presnejšieho navedenia na požadovanú obežnú dráhu Zeme.

Vďaka tomu, že na štart nepotrebovala žiadnu štartovaciu rampu, mohla raketa štartovať prakticky z ľubovoľného miesta na Zemi zavesená pod lietadlom, ktoré štartovalo zo štandardného letiska vybaveného podpornými systémami pre prípravu rakety. Týmto spôsobom raketa štartovala až zo 6 rôznych letísk. Okrem realizovaných štartov bolo spoločnosti Orbital poskytnuté aj letisko pri základni Alcantara (Brazília), z ktorého sa však štart nikdy neuskutočnil.

V roku 2016 oznámila spoločnosť Orbital ATK partnerstvo so spoločnosťou Stratolaunch Systems, ktorého cieľom bolo vypustenie rakety Pegasus XL pomocou superveľkého lietadla Scaled Composites Stratolaunch. Výkon lietadla by umožňoval súčasne štart až 3 rakiet Pegasus XL naraz.
Štart pomocou lietadla Strattolaunch sa však nakoniec nikdy nerealizoval.

Posledný vyrobený model rakety úspešne vyniesol družicu Swift Rescue Mission v roku 2026. Misia družice si vybrala poslednú zostávajúcu raketu Pegasus kvôli jej výhodnej cene a ideálnej nosnej kapacite.

Spoločnosť Northrop Grumman sa ale rozhodla v projekte rakety Pegasus už ďalej nepokračovať.