Mercury MA-7

Vesmírna loď bola kuželovitého tvaru. Loď bola nadizajnovaná pre pristátie na morskej hladine.

Hlavné časti vesmírnej lode boli:

1. záchranný raketový systém,
2. malá sekcia s antánami a senzormi,
3. valcová sekcia s padákmi a orientačnými tryskami,
4. kuželovitá hermetizovaná kabína pre posádku s priestorom 2,8 m³,
5. ablatívny tepelný štít pre vstup do atmosféry Zeme,
6. púzdro s oddelovacími a brzdiacimi raketovými motormi na tuhé palivo.

Popis vesmírnej lode

Program a dĺžka letu kopírovali predchádzajúci let lode MA-6.

Na palube bolo navyšie viacero experimentov ako napr. správanie sa tekutín v bezváhovom stave, fotografovanie pozemných obejktov a meteorologických fenoménov. Počas letu bol vypustený malý nafukovací balón nazvaný Balloon-Subsat 1 pre štúdium atmosférického odporu a farebnej viditeľnosti.

Carpenter na počas letu veľmiintenzívne využíval manuálne riadenie orientácie lode obzvlášť kvôli fotografovaniu západov Slnka, čím prakticky vyčerpal všetko palivo pre manuálne riadenie. Správnu orientáciu pre návrat získal len vďaka tomu, ze automatický systém ešte disponoval nejakým palivom. Kvôli nepozornosti však zmeškal správny čas pre spustenie brzdiaceho manévru, kvôli čomu preletel plánovanú oblasť pristátia o 400 km.

Nakoniec pristál na hladine Atlantického oceánu 218 km juho-východne od ostrova Puerto Rico.
nezodpovedné správanie počas letu však ukončilo Carpenterovu kariéru kozmonauta a bol vyradený z oddielu kozmonautov, na čo zakrátko opustil NASA a prešiel do programu SEALAB, ktorý bol pod patronátom amerického námorníctva.