Starship ITF-13
(Starship S40-F1)
|
Hlavné informácie o telese
Názov telesa: Starship ITF-13
Alternatívne označenie: Starship S40-F1 Krajina pôvodu: USA Operátor: SpaceX Typ telesa: nákladná loď Funkčnosť: Mäkké pristátie na Zemi (Nefunkčná) Parametre telesa
Tvar telesa: raketa
Rozmery telesa: 52,1 x 17 m Hmotnosť: 1300000 kg Napájanie: chemické batérie Štart a životnosť
COSPAR id: 2026-S07ADátum štartu: 24.7.2026 - 22:51:00 UTC
Raketa: Super Heavy v3 Kozmodróm: Boca Chica (OLP-2) Mäkké pristátie: 24.7.2026 - 23:57:00 UTC Trvanie letu: 0,1,6 (d,h,m,s) Rozsah obežných dráh počas letu
Vzdialenosť od Zeme:
Minimálna: 0 km Maximálna: 198 km Cieľ a misia lodeNáklad: Starlink v3 (20x)
Moduly a subsatelity na palube
Starlink v3 S1-1 - vypustené 24.7.2026
Starlink v3 S1-10 - vypustené 24.7.2026 Starlink v3 S1-11 - vypustené 24.7.2026 Starlink v3 S1-12 - vypustené 24.7.2026 Starlink v3 S1-13 - vypustené 24.7.2026 Starlink v3 S1-14 - vypustené 24.7.2026 Starlink v3 S1-15 - vypustené 24.7.2026 Starlink v3 S1-16 - vypustené 24.7.2026 Starlink v3 S1-17 - vypustené 24.7.2026 Starlink v3 S1-18 - vypustené 24.7.2026 Starlink v3 S1-19 - vypustené 24.7.2026 Starlink v3 S1-2 - vypustené 24.7.2026 Starlink v3 S1-20 - vypustené 24.7.2026 Starlink v3 S1-3 - vypustené 24.7.2026 Starlink v3 S1-4 - vypustené 24.7.2026 Starlink v3 S1-5 - vypustené 24.7.2026 Starlink v3 S1-6 - vypustené 24.7.2026 Starlink v3 S1-7 - vypustené 24.7.2026 Starlink v3 S1-8 - vypustené 24.7.2026 Starlink v3 S1-9 - vypustené 24.7.2026 |
Posádka (meno, funkcia, let)
Popis
Testovacia verzia vesmírnej lode.
Telo lode pozostáva z centrálnej valcovej časti o priemere 9 metrov a dvoch párov pohyblivých riadiacich klapiek (krídelká), jeden pár v prednej časti a druhý pár na zadnej čsati lode. Nákladný priestor obsahuje úzke dvere určené na vypúšťanie testovacích družíc a makiet typu Starlink v3. Približne 2/3 z objemu vesmírnej lode predstavujú nádrže na palivo (kvapalný metán) a okysličovadlo (LOX). Celkovo majú nádrže kapacitu na 1500 ton paliva, z toho 1170 ton predstavuje LOX a 330 ton kvapalný metán.
Vesmírna loď je približne z jednej polovice (brušná) pokrytá tepelnou izoláciou pozostávajúcou z približne 18-tisíc 6-uholníkových vysoko-odolných dlaždíc schopných odolať teplote až 1400°C. Druhá polovica (chrbtová) obsahuje prípravu pre spojenie s ďalšou loďou Starship a tiež prípravu na prečerpávanie paliva medzi dvomi loďami.
Súčasťou lode je aj pohonný systém, ktorého úlohou je dokončiť navádzanie telesa na obežnú dráhu Zeme (resp. na finálnu suborbitálnu dráhu). Pohonný systém pozostáva z 3 motorov Raptor-3 (používaných aj počas pristávania) a 3 vákupvých motorov Raptor-3Vac.
Vesmírna loď nebola optimalizovaná na mäkké pristátie a opätovné použitie.
Štart rakety Super-Heavy prebehol bez väčších problémov. Po oddelení druhého stupňa Starship sa 1. stupeň rakety obrátil a realizoval návratový manéver smerom k štartovacej ploche. Návratový zážeh motorov však skončil o niečo skôr ako bolo plnánované. V pláne bolo tiež mäkké dosadnutie 1. stupňa na hladinu Mexického zálivu. Pri pristávacom manévri sa však nezapálil dostatočný počet motorov a 1. stupeň narazil pomerne veľkou rýchlosťou na vodnú hladinu.
Na palube lode Starship sa prvý krát nachádzali funkčné družice Starlink v3. Tie boli počas letu síce vypustené, avšak rovnako ako samotná vesmírna loď, nachádzali sa len na suborbitálnej dráhe, takže ich zánik po niekoľkých desiatok minút letu bol nevyhnutný.
Počas letu došlo okrem vypustenia 20 družíc Starlink v3 aj k úspešnému otestovaniu brzdiaceho zážehu motorov.
Vesmírna loď spomalila v horných vrstvách atmosféry a bez problémov klesla k plánovanej lokalite pristátia. Po dosadnutí na hladinu sa prevrátila na stranu, avšak na rozdiel od predchádzajúcich misií nedošlo k očakávanej explózii. Predpokladá sa, že hlavné nádrže lode zostali nepoškodené, takže nedošlo k úniku paliva a ich roztrhnutiu. Nádrže sa taktiež postarali o to, že vesmírna loď plávala na vode ako balón.
SpaceX sa pokúsi plávajúcu vesmírnu loď Starship odtiahnuť a zakotviť na pobreží Austrálie.
| Vedeli ste že... |
|
Vesmírne lode programu Apollo sú zatiaľ jediné pilotované vesmírne lode, ktoré pristávali na Zemi na mieste s južnou zemepisnou šírkou. |
| Aktuálne vo vesmíre | ||
|






