Starship ITF-14

Testovacia verzia vesmírnej lode.

Telo lode pozostáva z centrálnej valcovej časti o priemere 9 metrov a dvoch párov pohyblivých riadiacich klapiek (krídelká), jeden pár v prednej časti a druhý pár na zadnej čsati lode. Nákladný priestor obsahuje úzke dvere určené na vypúšťanie testovacích družíc a makiet typu Starlink v3. Približne 2/3 z objemu vesmírnej lode predstavujú nádrže na palivo (kvapalný metán) a okysličovadlo (LOX). Celkovo majú nádrže kapacitu na 1500 ton paliva, z toho 1170 ton predstavuje LOX a 330 ton kvapalný metán.

Vesmírna loď je približne z jednej polovice (brušná) pokrytá tepelnou izoláciou pozostávajúcou z približne 18-tisíc 6-uholníkových vysoko-odolných dlaždíc schopných odolať teplote až 1400°C. Druhá polovica (chrbtová) obsahuje prípravu pre spojenie s ďalšou loďou Starship a tiež prípravu na prečerpávanie paliva medzi dvomi loďami.

Súčasťou lode je aj pohonný systém, ktorého úlohou je dokončiť navádzanie telesa na obežnú dráhu Zeme (resp. na finálnu suborbitálnu dráhu). Pohonný systém pozostáva z 3 motorov Raptor-3 (používaných aj počas pristávania) a 3 vákupvých motorov Raptor-3Vac.

Vesmírna loď nebola optimalizovaná na mäkké pristátie a opätovné použitie.

Počas štartu došlo k zhasnutiu jedného z 33 motorov Raptor-2 na nosnej rakete Super-Heavy. Na finálnu trajektóriu to však nemalo vplyv.

Po oddelení horného stupňa Starship a pri zážehu pre návrat na štart sa nezapli 2 z 28 motorov Raptor-2.
Napriek tomu sa nosnej rakete podarilo úspešne zrealizovať simuláciu návratu na štartovaciu plochu a pomaly dostadnúť na morskú hladinu Mexického zálivu.

Hornému stupňu Starship zase počas navádzania na iniciálnu suborbitálnu dráhu zhasol jeden z motorov Raptor-3Vac. Pre dokončenie navedenia na požadovanú dráhu bolo preto nutné ponechať ostatné motory zapálené o pol minúty dlhšie.

SpaceX sa nakoniec rozhodla zrealizovať aj plánovaný zážeh pre navedenie vesmírnej lode na obežnú dráhu Zeme, čo sa aj podarilo uskutočniť.

Po navedení na obežnú dráhu došlo k vypusteniu 26 družíc Starlink v3 na samostatné obežné dráhy. Tri posledné družice Starlink boli vybavené aj kamerou a osvetlovacím reflektorom pre nasnímanie povrchu vesmírnej lode Starship, hlavne pre zdokumentovanie stavu tepelného štítu pred návratom do atmosféry Zeme.

Pred dokončením druhého obehu Zeme bola misia ukončená a vesmírna loď plánovane zostúpila do atmosféry a pristála na hladine Tichého oceánu severne od súostrovia Havaj. Po dosadnutí na vodnú hladinu došlo k zničeniu vesmírnej lode kvôli výbuchu paliva.