Vostok 1K-2

Vesmírna loď určená pre jednočlennú posádku.

Loď pozostávala z nasledujúcich hlavných častí:

1. Pristávací modul (SA) - sférický modul o priemere 2,3 metra a hmotnsoti približne 2,46 tony. Modul mal obsahovať okrem samotného kozmonauta (pri piltovaných letoch) aj všetky riadiace zariadenia a únikový katapultovací systém.
2. Prístrojový modul - dvojkónický modul dlhý 2,25 m, široký 2,43 m a o hmotnosti približne 2,27 tony, ktorý obsahoval palivo a pohonný systém, systém na orientáciu lode a chemické batérie.

Na komunikáciu a vysielanie telemetrie vesmírnej lode na Zem slúžil systém Signal vysielajúci na frekvencii 19.995 MHz.

Nakoľko rýchlosť pristávania na Zemi bola 10 m/s, čo je stále dosť veľa, bol pristávací modul vybavený katapultovacím sedadlom, ktoré zabezpečilo pristátie kozmonauta/nákladu na samostatnom padáku mimo lode.

Prototyp pripravovanej vesmírnej lodi určený na testovanie jednotlivých systémov.
Vesmírna loď už obsahovala systém na návrat cez atmosféru a pre pristátie na Zemi. Na palube bola na miesto sedadla s kozmonautom hermetizovaná valcová schránka obsahujúca rôzne živé organizmy (väčšinou sa jednalo o psov). V schránke sa nachádzala aj 2 televízne kamery typu Seliger. Hermetizované púzdo malo byť pri pristávaní rovnako ako pri pilotovaných letoch katapultované z pristávacieho modulu a pristáť malo na Zemi na vlastných padákoch.

Návratová kabína však ešte stále nebola pripravená pre ľudskú posádku, nakoľko priestor pristávacieho modulu stále neobsahoval potebné systémy pre podporu života.

Na palube sa nachádzali tiež vedecké experimenty na meranie množstva vesmírneho žiarenia, a tiež UV a röntgenového žiarenia zo Slnka.

V prednej časti návratového púzdra na tyči sa nachádzal aj malý dvojitý panel so solárnymi článkami.

V hermetizovanom púzdre sa oddelene nachádzalo viacero biologických experimentov:

• dva psy, Belka a Strelka,
• 40 myší čiernych a bielych,
• 2 potkany,
• hmyz,
• viacero rôznych rastlín, húb a semien.

Systém Signal okrem telemetrie posielal na Zem aj dáta o stave zvierat na palube.

Psy mali pôvodne odlišné mená, tie im ale ale z rôznych politických dôvodov boli pred štartom zmenené. Belka sa pôvodne volala Vilna a Strelka mala meno Silva.

Po pristátí bolo zistené, že jeden zo psov dostal počas letu kŕče a zvracal (prejav kinetózy), na základe čoho bol neskôr prvý let človeka obmedzený na maximálne 3 obehy Zeme. Gagarin nakoniec absolvoval na obežnej dráhe iba jeden oblet.

Obidva psy však vesmírny let prežili a pes Strelka mala o rok vrh šteniatok (3 fenky a 2 psov), z ktorých jedno pomenované Pušinka bolo odoslané prvej dáme USA Jacqueline Kennedy ako dar a gesto dobrej vôle od ZSSR. Zo 40 myší na palube počas letu 28 zahynulo.

Obidva psy, Belka aj Strelka následne žili veľa rokov v Moskovskej ZOO.
Po smrti boli vypreparované a nachádzajú sa v Moskovskom múzeu vesmíru a letectva.