Vostok 1KP-1
(Sputnik 4, Korabl-Sputnik 1)
|
Hlavné informácie o telese
Názov telesa: Vostok 1KP-1
Alternatívne označenie: Sputnik 4, Korabl-Sputnik 1 Krajina pôvodu: ZSSR Typ telesa: nepilotovaná loď Funkčnosť: Zničená Parametre telesaŠtart a životnosť
COSPAR id: 1960-005ADátum štartu: 15.5.1960 - 00:00:05 UTC
Raketa: Vostok Kozmodróm: Bajkonur (LC-1/5) Ukončenie činnosti (posledný signál): 19.5.1960 Zánik (zničenie): 5.9.1962 - 09:50:00 UTC Trvanie letu: 843,9,49,55 (d,h,m,s) Rozsah obežných dráh počas letu
Vzdialenosť od Zeme:
Minimálna: 167 km Maximálna: 675 km Cieľ a misia lodePoznámka: Korabľ-Sputnik 1, zanikol v atmosfére
|
Posádka (meno, funkcia, let)
Popis
Vesmírna loď určená pre jednočlennú posádku.
Loď pozostávala z nasledujúcich hlavných častí:
- Pristávací modul (SA) - sférický modul o priemere 2,3 metra a hmotnsoti približne 2,46 tony. Modul mal obsahovať okrem samotného kozmonauta (pri piltovaných letoch) aj všetky riadiace zariadenia a únikový katapultovací systém.
- Prístrojový modul - dvojkónický modul dlhý 2,25 m, široký 2,43 m a o hmotnosti približne 2,27 tony, ktorý obsahoval palivo a pohonný systém, systém na orientáciu lode a chemické batérie.
Na komunikáciu a vysielanie telemetrie vesmírnej lode na Zem slúžil systém Signal vysielajúci na frekvencii 19.995 MHz.
Nakoľko rýchlosť pristávania na Zemi bola 10 m/s, čo je stále dosť veľa, bol pristávací modul vybavený katapultovacím sedadlom, ktoré zabezpečilo pristátie kozmonauta/nákladu na samostatnom padáku mimo lode.
Zjednodušená verzia pripravovanej vesmírnej lode pre testovacie účely.
Pristávací modul neobsahoval tepelný štít pre bezpečný návrat do zemskej atmosféry, nemal systém na podporu života na palube a ani systémy pre pristátie na Zemi ako sú padák a katapultovacie sedadlo.
Na palube lode boli namiesto toho rôzne vedecké zariadenia, televízny systém a samostatná biologická kabína s figurínou kozmonauta.
Jej cieľom bolo štúdium funkčnosti systémov lode.
Tiež bolo potrebné preveriť systémy na navedenie lode na zostup do atmosféry Zeme. Vedenie ZSSR totiž nedôverovalo jeho spoľahlivosti, z toho dôvodu bolo aj rozhodnuté neaplikovať na loď ochranný tepelný štít, aby sa v prípade neúspechu a pristátia na území "nepriateľa" nedostala do nepovolaných rúk. Dôvodom bol aj fakt, že sovieti ešte nemali v šase štartu vyrobený systém na autodeštrukciu lode. Jeho príprava a inštalácia by totiž vyžadovali posun v termíne štartu.
Za účelom otestovania rádiového spojenia vysielala loď počas letu nahratý záznam s ľudskou rečou. Toto vysielanie bolo zachytené rádio-amatérskou stanicou v meste Torre Bert blízko Turína (Taliansko) a bolo dôvodom vzniku konšpiračných teórií o kozmonautovi na palube, ktorý zahynul.
V prednej časti na ramene na návratovom púzdre sa nachádzal aj malý dvojitý panel so solárnymi článkami.
Vesmírna loď mala byť po 5 dňoch letu navedená na zánik v atmosfére Zeme nad Tichým oceánom. Zapálenie brzdiaceho motora sa síce uskutočnilo v správnom čase, vesmírna loď však nemala správnu orientáciu a z toho dôvodu došlo namiesto brzdiaceho manévru k zvýšeniu obežnej dráhy lode.
Po ukončení horenia motoru došlo k plánovanému rozdeleniu lode na pristávací a technický modul. Zánik v atmosfére sa však uskutočnil až o niekoľko rokov neskôr. Návratový modul zhorel v atmosfére až 5.9.1962 a technický modul až 15.10.1965. Časť pristávacieho modulu dopadla na Zem v meste Manitowoc (Wisconsin, USA).
Fotogaléria
Súvisiace zaujímavosti
Prvá testovacia verzia vesmírnej lode Vostok nazvaná Korabl-Sputnik 1 mala za účelom otestovania komunikácie cez rádiový vysielač na palube pripravené nahrávky ľudských hlasov. Toto vysielanie však spôsobilo vznik konšpiračných teórií o kozmonautoch stratených vo vesmíre.
Referencie
| Vedeli ste že... |
| Prvou ženou, ktorá bola veliteľom raketoplánu, bola Eileen Collins počas misie raketoplánu Columbia STS-93. |
| Aktuálne vo vesmíre | ||
|





