Vostok 3KA-1

Vesmírna loď určená pre jednočlennú posádku.

Loď pozostávala z nasledujúcich hlavných častí:

1. Pristávací modul (SA) - sférický modul o priemere 2,3 metra a hmotnsoti približne 2,46 tony. Modul mal obsahovať okrem samotného kozmonauta (pri piltovaných letoch) aj všetky riadiace zariadenia a únikový katapultovací systém.
2. Prístrojový modul - dvojkónický modul dlhý 2,25 m, široký 2,43 m a o hmotnosti približne 2,27 tony, ktorý obsahoval palivo a pohonný systém, systém na orientáciu lode a chemické batérie.

Na komunikáciu a vysielanie telemetrie vesmírnej lode na Zem slúžil systém Signal vysielajúci na frekvencii 19.995 MHz.

Nakoľko rýchlosť pristávania na Zemi bola 10 m/s, čo je stále dosť veľa, bol pristávací modul vybavený katapultovacím sedadlom, ktoré zabezpečilo pristátie kozmonauta/nákladu na samostatnom padáku mimo lode.

Vesmírna loď určená na pilotované lety s posádkou.
Pristávací modul pre posádku obsahoval nasledujúce nové systémy:

• konzolu pre riadenie letu z vnútra vesmírnej lode,
• Vzor - systém na riadenie orientácie lode samotným kozmonautom na palube,
• systém na regeneráciu vzduchu (systém podpory života),
• ASU - plne funkčný systém vesmírnej toalety,
• katapultovacie sedadlo so skafandrom veľkosťou prispôsobené samostatne pre každého konkrétneho pilota,
• Zarya - hlasový komunikačný systém pre komunikáciu pilota s riadiacim centrom na Zemi,
• NAZ - núdzová súprava pre pilota.

Na palube bola namiesto ľudskej posádky umiestnená figurína v životnej veľkosti oblečená v skutočnom skafandri, pomenovaná Ivan Ivanovič. Figurína obsahovala na tele viacero senzorov a zaznamenávacie zariadenie pre vyhodnotenie letu a vplyvu na ľudskú posádku.
Na strane zvnútra sedadla pre kozmonauta sa nachdázal kontajner, v ktorom bol umiestnený pes Černuška.
V oblasti brucha mala figurína kontajner s ďalšími biologickými experimentami ako napr. myši, morčatá, žaby, muchy, mikróby, semená rastlín a vzorky ľudskej krvy pre štúdium radiácie a mikrogravitácie na živé organizmy.

Na palube sa nachádzala aj fotografická kamera typu AFA-39, určená pre neskoršie automatické fotoprieskumné misie družíc. Tiež tu bol stále prítomný autodeštrukčný systém APO.

Pre otestovanie obojstrannej komunikácie bol na palube prehrávač s hudbou, ktorý vysielal na krátkych vlnách a mohol byť zachytený pozemnými stanicami na území ZSSR a aj mimo neho.

Trvanie misie malo kopírovať pripravovaný prvý let človeka, tj. mal byť realizovaný iba jeden obeh okolo Zeme.

Pristátie sa malo uskutočniť v blízkosti mesta Kujbyšev, avšak pristávací modul túto oblasť preletel o 412km a nakoniec pristál približne 15km severozápadne od mesta Zainsk v blískosti dediny Stary Tokmak (Zainská oblasť). Pes a experimenty na palube boli zachránené bez poškodenia.