Vostok 3KA-1
(Sputnik 9, Korabl-Sputnik 4)
|
Hlavné informácie o telese
Názov telesa: Vostok 3KA-1
Alternatívne označenie: Sputnik 9, Korabl-Sputnik 4 Krajina pôvodu: ZSSR Typ telesa: nepilotovaná loď Funkčnosť: Mäkké pristátie na Zemi (Nefunkčná) Parametre telesa
Tvar telesa: nepravideľný
Rozmery telesa: 4,55 x priemer 2,43 m Hmotnosť: 4700 kg Napájanie: chemické batérie Platforma: Zenit Štart a životnosť
COSPAR id: 1961-008ADátum štartu: 9.3.1961 - 06:29:00 UTC
Raketa: Vostok K Kozmodróm: Bajkonur (LC-1/5) Mäkké pristátie: 9.3.1961 - 08:09:54 UTC Trvanie letu: 0,1,40,54 (d,h,m,s) Rozsah obežných dráh počas letu
Vzdialenosť od Zeme:
Minimálna: 173 km Maximálna: 239 km Cieľ a misia lodePoznámka: Korabľ-Sputnik 4
|
Posádka (meno, funkcia, let)
Popis
Vesmírna loď určená pre jednočlennú posádku.
Loď pozostávala z nasledujúcich hlavných častí:
- Pristávací modul (SA) - sférický modul o priemere 2,3 metra a hmotnsoti približne 2,46 tony. Modul mal obsahovať okrem samotného kozmonauta (pri piltovaných letoch) aj všetky riadiace zariadenia a únikový katapultovací systém.
- Prístrojový modul - dvojkónický modul dlhý 2,25 m, široký 2,43 m a o hmotnosti približne 2,27 tony, ktorý obsahoval palivo a pohonný systém, systém na orientáciu lode a chemické batérie.
Na komunikáciu a vysielanie telemetrie vesmírnej lode na Zem slúžil systém Signal vysielajúci na frekvencii 19.995 MHz.
Nakoľko rýchlosť pristávania na Zemi bola 10 m/s, čo je stále dosť veľa, bol pristávací modul vybavený katapultovacím sedadlom, ktoré zabezpečilo pristátie kozmonauta/nákladu na samostatnom padáku mimo lode.
Vesmírna loď určená na pilotované lety s posádkou.
Pristávací modul pre posádku obsahoval nasledujúce nové systémy:
- konzolu pre riadenie letu z vnútra vesmírnej lode,
- Vzor - systém na riadenie orientácie lode samotným kozmonautom na palube,
- systém na regeneráciu vzduchu (systém podpory života),
- ASU - plne funkčný systém vesmírnej toalety,
- katapultovacie sedadlo so skafandrom veľkosťou prispôsobené samostatne pre každého konkrétneho pilota,
- Zarya - hlasový komunikačný systém pre komunikáciu pilota s riadiacim centrom na Zemi,
- NAZ - núdzová súprava pre pilota.
Na palube bola namiesto ľudskej posádky umiestnená figurína v životnej veľkosti oblečená v skutočnom skafandri, pomenovaná Ivan Ivanovič. Figurína obsahovala na tele viacero senzorov a zaznamenávacie zariadenie pre vyhodnotenie letu a vplyvu na ľudskú posádku.
Na strane zvnútra sedadla pre kozmonauta sa nachdázal kontajner, v ktorom bol umiestnený pes Černuška.
V oblasti brucha mala figurína kontajner s ďalšími biologickými experimentami ako napr. myši, morčatá, žaby, muchy, mikróby, semená rastlín a vzorky ľudskej krvy pre štúdium radiácie a mikrogravitácie na živé organizmy.
Na palube sa nachádzala aj fotografická kamera typu AFA-39, určená pre neskoršie automatické fotoprieskumné misie družíc. Tiež tu bol stále prítomný autodeštrukčný systém APO.
Pre otestovanie obojstrannej komunikácie bol na palube prehrávač s hudbou, ktorý vysielal na krátkych vlnách a mohol byť zachytený pozemnými stanicami na území ZSSR a aj mimo neho.
Trvanie misie malo kopírovať pripravovaný prvý let človeka, tj. mal byť realizovaný iba jeden obeh okolo Zeme.
Pristátie sa malo uskutočniť v blízkosti mesta Kujbyšev, avšak pristávací modul túto oblasť preletel o 412km a nakoniec pristál približne 15km severozápadne od mesta Zainsk v blískosti dediny Stary Tokmak (Zainská oblasť). Pes a experimenty na palube boli zachránené bez poškodenia.
| Vedeli ste že... |
| Nikita Chruščov odmietol svojho času nominovať na Nobelovu cenu Sergeja Koroljova, ktorý vypustil prvú družice Zeme, prvého živého tvora a tiež prvého človeka do vesmíru, nakoľko hlásil, že jeho úspech v začiatkoch kozmonautiky je "dielom celého sovietskeho ľudu". Koroljov nebol počas svojho života nikdy verejne ocenený za svoj prínos v kozmonautike. |
| Aktuálne vo vesmíre | ||
|






