Syncom 3

Geostacionárna telekomunikačná družica.

Telo družice pozostávalo z valca o výške 39 cm, z ktorého v spodnej časti vychádzal motor na tuhé palivo určený na navedenie na finálnu obežnú dráhu, a z hornej časti vychádzala koaxiálna komunikačná anténa. Po vyčerpaní paliva mala družica celkovú hmotnosť 39 kg.

Vonkajšia časť valca bola pokrytá solárnymi článkami produkujúcimi výkon 29 W. Na geostacionárnej dráhe mala byť družica 99% času v priamom dosahu slnečných lúčov, preto sa napájací systém spoliehal hlavne na solárne články. Na palube sa však nachádzali aj nabíjateľné Ni-Cd batérie pre dodávku energie počas prechodu družice zemským tieňom.

Orientáciu družice riadili malé trysky na dusík a peroxid vodíka. Družica bola stabilizovaná rotáciou.
Družica bola na začiatku misie navedená raketou na dlhú pretiahnutú eliptickú obežnú dráhu. Následne, pri dosiahnutí apogea, bol naštartovaný motor na tuhé palivo (cca na 20 sekúnd), ktorý pomohol umiestniť družicu na geosynchrónnu obežnú dráhu.

Komunikačné zariadenie pozostávalo z redundantného komunikačného systému s aktívnym opakovačom a prekladom frekvencií, ktorý bol navrhnutý na spracovanie jedného obojsmerného telefónneho hovoru alebo 16 jednosmerných kanálov diaľkového spojenia. Duálne transpondéry využívali 2-wattové elektrónky s postupnou vlnou. Jeden prijímač mal šírku pásma pre televízny prenos 13 megacyklov, druhý šírku pásma 5 megacyklov.

Hlavná štrbinová dipólová vysielacia anténa vysielala signál o šírke 25° kolmo na os rotácie družice. V spodnej časti družice sa nachádzali ešte 4 bičové antény určené na prenos telemetrie a príkazov k družici.

Prvá geostacionárna družica Zeme.

Družica bola umiestnená blízko medzinárodnej dátumovej čiary a v roku 1964 umožnila prenos televízneho vysielania letných Olympijských hier v Tokiu do USA.

Neskôr družica zaebzpečovala spojenie pre zložky ministerstva obrany (DoD) s Vietnamom.