Kozmonautika

Vesmírna databáza Kozmonautika Vám ponúka všetky kozmické lety, rakety, kozmonautov, vesmírne lode, kozmodrómy, orbitálne stanice, medziplanetárne sondy, odkazy na zaujímavé web stránky, živé prenosy z plánovaných udalostí a veľa ďalších zaujímavých informácií o kozmonautike.

Posledné pridané obrázky a videá

Krátke správy z kozmonautiky

	Rok 2024 - Rok viacerých rekordov 1.1.2025 Lúčime sa s ďalším veľmi zaujímavým rokom z pohľadu kozmonautiky a výskumu vesmíru. Počet úspešných štarov rakiet: V roku 2024 sa podarilo nie len prekonať minuloročný rekord v úspešných štartoch rakiet, ale bol aj dostatočne navýšený. Preskočil magickú hranicu 250 štartov a skončil až na čísle 254. Z toho vyše polovicu (až 133 štartov) absolvovala americká raketa Falcon a jej verzie. Druhé v poradí boli čínske verzie rakety CZ so 49 štartami. Počet štartov za mesiac: Rekordným bol aj počet úspešných štartov za mesiac. V mesiaci november a december štartovalo až 30 rakiet. V novembri 2024 sa priemerne uskutočniť jeden štart každý deň. Počet družíc vypustených na obežnú dráhu: Napriek rekordnému počtu štartov rakiet, počet družíc vypustených za rok neprekonal rekord z roku 2023. Štatistika družíc sa zastavila na čísle 2857, tým pádom približne o 70 telies zaostala za minuloročným rekordom. Dôvodom bol predovšetkým fakt, že SpaceX prešiel s programom Starlink na verziu v2 mini, ktorá je väčšia oproti predchádzajúcim verziám tejto družice a na palube sa pri jednom štarte preto môže nachádzať len 20-25 družíc oproti dvojnásobnému počtu starších menších verzii družíc tohto programu. Nové verzie rakiet: Počas roku sme mali možnosť vidieť viacero štartov nových verzií rakiet. Úspešné boli prvé štarty rakiet Vulcan-Centaur, Yinli (Gravity), Angara A5/Orion, Ariane 6, Zhuque 2E, CZ 12, Kuaizhou 1A Pro a verzia CZ 5B/YZ2. Z tých, ktoré mali menej šťastia pri prvom štarte sme mohli vidieť neúspešný prvý štart rakety KAIROS. Počet ľudí na obežnej dráhe: Za rok 2024 štartovalo do vesmíru 28 ľudí. Rovnaký počet bol naposledy dosiahnutý v roku 2011, čo bol posledný rok, v ktorom štartovali americké raketoplány. Z nich bolo až 15 vesmírnych nováčikov predovšetkým vďaka civilným letom vesmírnej lode Crew Dragon pre program Axiom a Polaris Down. V septembri 2024 bolo však na 4 dni vo vesmíre rekordných 19 ľudí. Sondy a výskum vesmíru: V roku 2024 štartovalo až 22 medziplanetárnych sond, čo je počet, ktorý bol naposledy prekonaný len v roku 1969 vďaka vesmírnym pretekom o Mesiac medzi USA a ZSSR. USA zaznamenalo po 52 rokoch ďalšie mäkké pristátie na povrchu Mesiaca vďaka sonde Nova-C IM-1 a Japonsko dosiahlo vďaka sonde SLIM prvé historické mäkké pristátie na Mesiaci. Čína zase dosiahla prvý historický návrat horniny z povrchu odvrátenej strany Mesiaca vďaka sonde Chang'e 6. Vylepšenia web stránky: Do web stránky som v roku 2024 doplnil viacero vylepšení a noviniek. Boli doplnené schematické zobrazenia pristátí sond. Do sekcie štatistík som doplnil Štatistiku počtu ľudí vo vesmíre. K telesám boli doplnené označenia COSPAR, upravené bolo zobrazenie hlavičky, kde bol presunutý vyhľadávací formulár z bočného menu, pre rakety a lode bolo upravené tabuľkové zobrazenie, kde je už pre každý záznam zobrazený samostatný rok, boli prelinkované súvisiace programy družíc, pre jednotlivé lety vesmírnych lodí bolo doplnené zobrazenie loga a boli doplnené štatistické informácie k jednotlivým programom družíc.
	Nová raketa Ariane 6 vyniesla do vesmíru ďalšiu slovenskú družicu 9.7.2024 Prvý štart úplne nového typu rakety Ariane 6 nebol len sviatkom pre nadšencov vesmírnych rakiet, ale aj pre Slovensko. Na palube sa totiž nachádzalo 12 družíc, pričom jedným z nich bola ďalšia slovenská družica GRBBeta. Jedná sa o pokračovaťeľa veľmi úspešnej družice GRBAlpha, ktorá ešte stále aj po 3 rokoch vysiela na zem drahocené dáta. Družica navyše doplní ďalšie zaujímavé merania nie len pre komunitu rádioamatérov, ale obohatí aj svetovú gama astronómiu o zaujímavé namerané dáta. Družicu opäť vyvinul tím Technickej Unicerzity v Košiciach (TUKE) s viacerými medzinárodnými partnermi.
	Návrat sondy Chang’e 6 z odvrátenej strany Mesiaca 25.6.2024 Čínskej mesačnej sonde Chang’e 6 sa podaril nesmierny úspech. Jej návratové púzdro prinieslo na Zem po prvý krát v histórii kozmonautiky vzorku horniny z odvrátenej strany Mesiaca. Sonda a jej plánovaný program misie bol viac menej totožný s predchádzajúcou rovnako úspešnou sondou Chang’e 5, s tým rozdielom, že miesto pristátia bolo tento krát zvolené na odvrátenej strane Mesiaca. Aby bolo možné so sondou komunikovať, Čína umiestnila na obežnú dráhu Mesiaca telekomunikačnú družicu Queqiao 2. Sonda, ktorá pozostávala zo štyroch samostatných modulov, štartovala 3.5.2024 na palube rakety CZ-5 z kozmodrómu Wen-čchang. Po úspešnom navedení na obežnú dráhu okolo Mesiaca sa podarilo jej pristávaciemu modulu mäkko pristáť v južnej časti kráteru Apollo. Tento následne uskutočnil odber horniny a jej naloženie do vzletového modulu, ktorý z Mesiaca úspešne odštartoval 3.6.2024. O tri dni neskôr došlo k spojeniu s orbitálnou časťou sondy, ktorá sa postarala o presun odobratých vzoriek zo vzletového modulu do návratového púzdra. Orbitálny modul následne až do 20.6.2024 pokračoval v misii na obežnej dráhe Mesiaca, kedy sa odobral na návrat k Zemi. Na Zem sa vrátilo samozrejme len návratové púzdro, ktoré bolo schopné odolať preťaženiu a vysokým teplotám počas brzdenia v zemskej atmosfére. Návratový modul by mal podľa čínskych zdrojov obsahovať približne 2kg horniny, ktorú budú po uvoľnení z púzdra skúmať v prvom rade vedci z Čínskej akadémie vied spolu s vedcami z Talianska, ktorí na misii sondy spolupracovali. prehrať video
	Štatistika počtu ľudí vo vesmíre 10.2.2024 Do web stránok bola doplnená štatistika, zobrazujúca aktuálny počet ľudí vo vesmíre v priebehu času. Do grafu sa počítajú všetky doteraz realizované štarty pilotovaných vesmírnych lodí a ich pristátia (resp. zánik). Graf je kvôli veľkému množstvu dát orientovaný na výšku. Dúfam, že takto otočený graf bude pre vás dostatočne prehľadný a zrozumiteľný.
	Doplnené pristátia sond 21.1.2024 Do web stránok medziplanetárnych sond bolo doplnené zobrazenie dráhy pristátia sondy podľa dostupných dát (zdroj je aplikácia Horizons, viď. stránka Linky) aj s možnosťou prehratia letu sondy, rovnako ako to už je dlhší čas k dispozícii pri udalostiach obletov sond okolo vesmírnych telies. Toto zobrazenie vám v prispôsobenej (skreslenej) mierke zobrazuje dráhu sondy počas pristávania alebo tesne pred dopadom na povrch telesa. Zobrazené tu nájdete rôzne udalosti z histórie vesmírnych letov, ako napríklad zánik sondy Cassini v atmosfére planéty Saturn, pristátie návratových púzdier zo sond Stardust, na Zemi, mäkke pristátia vacerých sond na Marse, ale napríklad aj nedávne mäkké pristátie prvej japonskej skondy SLIM na Mesiaci. Samozrejme zobrazenie dráhy pristátia sa nenachádza pri sondách, u ktorých nie sú dostupné súradnice sondy počas jej klesania k telesu.

Archív správ z kozmonautiky