USA mali k dispozícii letku 3-4 raketoplánov, aby sa vo vesmírne navzájom striedali. Nie často sa však stalo, že 2x po sebe letel ten istý raketoplán. Naposledy sa to stalo v roku 2006, kedy letel raketoplán Discovery STS-121, pričom predchádzajúci let amerického raketoplánu bol Discovery STS-114.
John Henry Engle je jediný kozmonaut, ktorý už pri svojom prvom vesmírnom lete bol menovaný do pozície veliteľa amerického raketoplánu. Stalo sa to pri druhom vesmírnom lete raketoplánu Columbia STS-2. Dôvodom bolo, že Engle už pred tým pilotoval testovací prototyp Enterprise pri jeho atmosférických skúškach.
Nosná raketa R-7, ktorá vyniesla na obežnú dráhu Zeme prvú umelú družicu Sputnik 1, sa stala prvým umelým telesom, ktoré zhorelo v atmosfére Zeme. Stalo sa tak 1.12.1957, takmer 2 mesiace od štartu rakety.
Prvým živím organizmom, ktorý sa úspešne vrátil na Zem z vesmíru boli psy Belka a Strelka, ktoré svoj vesmírny let uskutočnili na palube vesmírnej lode Korabl-Sputnik 2.
V čase pobytu posádky Apollo 11 na mesačnom povrchu dopadla na Mesiac sovietska sonda Luna 15. Na šťastie sa to udialo vo vzdialenosti vyše 1200km severo-východne, takže misia prvých ľudí na povrchu Mesiaca nebola ohrozená.
Prvým človekom, ktorý letel do vesmíru s umelou časťou tela je Hayley Arceneaux, ktorá v čase letu misie Dragon Inspiration4 mala umelý titánový kĺb v kolene.
Najviac ludí štartujúcich spolu v jednej vesmírnej lodi bolo osem počas misie raketoplánu Challenger STS-61A.
Stanica Skylab bola vyrobená v dvoch expemlároch. Druhá, nazvaná Skylab B, mala pôvodne tiež štartovať, ale nakoniec bol jej štart zrušený. Dnes je vystavená v Národnom múzeu pre letectvo a vesmír vo Washingtone.
Vesmírna databáza
