TIROS 9

Meteorologická družica na polárnej obežnej dráhe, určená na snímkovanie oblačnosti počas dňa na povrchu Zeme pomocou televíznych kamier.
Teleso družice pozostávalo z 18-stranného hranola so solárnymi článkami po stranách a na hornej ploche. V spodnej časti boli nainštalované všetky dôležité zariadenia.

Na palube mala dve redundantné širokuhlé televízne kamery, určené na snímkovanie oblačnosti nad povrchom Zeme. Boli umiestnené po stranách na opačných koncoch družice a naklonené 75° od osi rotácie. Nasnímané zábery boli ukladané na magnetofónové pásky, pre každú kameru jedna, na ktoré bolo možné uložiť až 64 snímok realizovaných v 30 sekundovom intervale. Tie boli neskôr odosielané na Zem. Pásky boli následne premazané a pripravené na ďalšie snímkovanie.

Družica mala byť stabilizovaná rotáciou o rýchlosti 8-12 otáčok za minútu.
Pre stabilizáciu orientácie mala družica na palube zariadenie MASC (magnetic attitude spin coil) - magnetická cievka na úpravu orientácie družice, ktorej úlohou bolo udržiavať rýchlosť rotácie na požadovaných 9,225 otáčok za minútu.
V spodnej časti bolo aj 5 malých raketových motorov na tuhé palivo, ktoré mohli byť na povel zapálené a mali byť schopné zvýšiť rotáciu o 3 otáčky za minútu, pokiaľ by časom došlo k spomaleniu rotácie družice.

Na príjmanie povelov zo Zeme mala na hornej strane jednu mono-pólovú anténu a na odosielanie získaných dát slúžil pár krížových dipólových antén pripojených k spodnej strane družice.

---

Obidve hlavné kamery na palube boli typu AVCS (Advanced Vidicon Camera System), rovnaké ako mali na palube družice prvej generácie TIROS. Kamera mala objektív o priemere 1,27 cm, snímka obsahovalo 500 riadkov a z výšky približne 1450 km zachytila oblasť o rozlohe 1200x1200 km s rozlíšením 3km/px.

Družica fungovala bez problémov až do 1.4.1965, kedy zlyhala jedna z dvoch hlavných kamier. Druhá kamera fungovala do 26.7.1965 a potom sporadicky až do ukončenia činnosti družice.