KH-7 18
(Gambit-1 18, Mission 4018, OPS 5236)
|
Hlavné informácie o telese
Názov telesa: KH-7 18
Alternatívne označenie: Gambit-1 18, Mission 4018, OPS 5236 Krajina pôvodu: USA Operátor: CIA Typ družice: špionážna - foto-prieskumná Funkčnosť: Zničená Parametre telesa
Tvar telesa: raketa
Rozmery telesa: 5,5 x priemer 1,52 m Hmotnosť: 2000 kg Napájanie: chemické batérie Platforma: OCV Štart a životnosť
COSPAR id: 1965-041A
Dátum štartu: 27.5.1965
Raketa: Atlas SLV-3 Agena-D Kozmodróm: Vandenberg (SLC-4E) Zánik (zničenie): 1.6.1965 Trvanie letu: 5 dní Parametre obežnej dráhy
Centrálne teleso: Zem
Minimum: 149 km Maximum: 267 km Sklon k rovníku: 95,6 stupňov Doba obehu: 89 minút (1h, 29m) Družica už neletí (zničená) Moduly a subsatelity na palube
SRV (4018) - vypustené 1.6.1965
|
Popis
Fotoprieskumná špionážna družica, ktorej cieľom bolo snímkovanie povrchu Zeme pomocou výkonnej optiky a doručenie nasnímaných materiálov na Zem pomocou pristávacích púzdier.
Na palube sa nachádzala výkonná kamera vyrobená spoločnosťou Kodak s plochým odrazovým zrkadlom, ktoré odrážalo svetlo na hlavné konkávne zrkadlo o priemere 121cm s ohniskovou vzdialenosťou 196cm. Ploché zrkadlo bolo smerovateľné, takže umožňovalo sledovať cieľ na povrchu podľa potreby. Kamera bola schoplná snímať povrch Zeme s maximálnym rozlíšením 0,61-0,91m. Kamera realizovala snímkovanie na 22cm pás filmu. Zorný uhol kamery bol 6,3°. Kamera používala pásový spôsob snímania, takže film sa plynule pochyboval rovnako rýchlo ako povrch pod družicou. Tým pádom bola družica schopná nasnímať pre jednom zábere pás o šírke 22 km a maximálnej dĺžke až 741 km. Na palube družice boli taktiež orientačná kamera (kópia kamery použitej na družiciach KH-4 a KH-6), ktorá realizovala zábery Zeme v smere letu družice pre určenie presnej orientácie družice. Ďalej tu bola hviezdna kamera a senzor horizontu. Na palube bolo jedno návratové púzdra (SRV), ktorého úlohou bolo bezpečne priviezť nafotené zábery na Zem. Družica bola počas štartu spojená s druhým stupňom rakety Atlas nazvaným Agena-D, od ktorého sa ale po dosiahnutí obežnej dráhy mala odpojiť, nakoľko disponovala vlastným systémom na kontrolu orientácie a obežnej dráhy. Družica bola stabilizovaná v troch osiach. | |
| Vedeli ste že... |
|
Medzi rokmi 1975 až 2020 nepristála žiadna pilotovaná vesmírna loď na hladine mora/oceánu. Poslednou bola v roku 1975 loď Apollo ASTP a nasledujúcou bola až v roku 2020 loď Dragon DM-2. |
| Aktuálne vo vesmíre | ||
|



