KH-7 19
(Gambit-1 19, Mission 4019, OPS 5501)
|
Hlavné informácie o telese
Názov telesa: KH-7 19
Alternatívne označenie: Gambit-1 19, Mission 4019, OPS 5501 Krajina pôvodu: USA Operátor: CIA Typ družice: špionážna - foto-prieskumná Funkčnosť: Zničená Parametre telesa
Tvar telesa: raketa
Rozmery telesa: 5,5 x priemer 1,52 m Hmotnosť: 2000 kg Napájanie: chemické batérie Platforma: OCV Štart a životnosť
COSPAR id: 1965-050B
Dátum štartu: 25.6.1965
Raketa: Atlas SLV-3 Agena-D Kozmodróm: Vandenberg (SLC-4E) Zánik (zničenie): 30.6.1965 Trvanie letu: 5 dní Parametre obežnej dráhy
Centrálne teleso: Zem
Minimum: 254 km Maximum: 349 km Sklon k rovníku: 107,6 stupňov Doba obehu: 91 minút (1h, 31m) Družica už neletí (zničená) Moduly a subsatelity na palube |
Popis
Fotoprieskumná špionážna družica, ktorej cieľom bolo snímkovanie povrchu Zeme pomocou výkonnej optiky a doručenie nasnímaných materiálov na Zem pomocou pristávacích púzdier.
Na palube sa nachádzala výkonná kamera vyrobená spoločnosťou Kodak s plochým odrazovým zrkadlom, ktoré odrážalo svetlo na hlavné konkávne zrkadlo o priemere 121cm s ohniskovou vzdialenosťou 196cm. Ploché zrkadlo bolo smerovateľné, takže umožňovalo sledovať cieľ na povrchu podľa potreby. Kamera bola schoplná snímať povrch Zeme s maximálnym rozlíšením 0,61-0,91m. Kamera realizovala snímkovanie na 22cm pás filmu. Zorný uhol kamery bol 6,3°. Kamera používala pásový spôsob snímania, takže film sa plynule pochyboval rovnako rýchlo ako povrch pod družicou. Tým pádom bola družica schopná nasnímať pre jednom zábere pás o šírke 22 km a maximálnej dĺžke až 741 km. Na palube družice boli taktiež orientačná kamera (kópia kamery použitej na družiciach KH-4 a KH-6), ktorá realizovala zábery Zeme v smere letu družice pre určenie presnej orientácie družice. Ďalej tu bola hviezdna kamera a senzor horizontu. Na palube bolo jedno návratové púzdra (SRV), ktorého úlohou bolo bezpečne priviezť nafotené zábery na Zem. Družica bola počas štartu spojená s druhým stupňom rakety Atlas nazvaným Agena-D, od ktorého sa ale po dosiahnutí obežnej dráhy mala odpojiť, nakoľko disponovala vlastným systémom na kontrolu orientácie a obežnej dráhy. Družica bola stabilizovaná v troch osiach. Počas štartu došlo k poruche napájania družice, čo malo za následok predčasné ukončenie misie. Pristávacie púzdro bolo síce zachytené, ale neobsahovalo žiadny použiteľný materiál. | |
| Vedeli ste že... |
|
Raketoplán Columbia pristál na leteckej základni Edwards naposledy po misii STS-58 v roku 1993. Všetky nasledujúce misie boli ukončené na pristávacej ploche na Floride. |
| Aktuálne vo vesmíre | ||
|



