TIROS 10
(A-55, OT-1)
|
Hlavné informácie o telese
Názov telesa: TIROS 10
Alternatívne označenie: A-55, OT-1 Krajina pôvodu: USA Operátor: NASA, ESSA Typ družice: meteorologická Funkčnosť: Nefunkčná Parametre telesa
Tvar telesa: valec
Rozmery telesa: 0,56 x priemer 1,07 m Hmotnosť: 138,3 kg Napájanie: solárne články + batérie Štart a životnosť
COSPAR id: 1965-051A
Dátum štartu: 2.7.1965
Raketa: Delta C Kozmodróm: Cape Canaveral (LC-17B) Ukončenie činnosti (posledný signál): 31.7.1966 Doba prevádzky: 1 rok, 29 dní Parametre obežnej dráhy
Epocha: 20.9.2026
Centrálne teleso: Zem
Minimum: 713 km Maximum: 793 km Sklon k rovníku: 98.51 stupňov Doba obehu: 100 minút (1h, 40m) |
Popis
Meteorologická družica určená na snímkovanie oblačnosti na povrchu Zeme počas dňa pomocou televíznych kamier.
Teleso družice pozostávalo z 18-stranného hranola so solárnymi článkami po stranách a na hornej ploche. V spodnej časti boli nainštalované všetky dôležité zariadenia. Na palube mala dve televízne kamery na princípe vidikonovej trubice s líniovým skenovaním s priemerom objektívu 1.27cm, určené na snímkovanie oblačnosti nad povrchom Zeme. Jedna kamera bola širokouhlá s nízkym rozlíšením, druhá s úzkym poľom záberu so stredným rozlíšením. Nasnímané zábery boli ukladané na magnetofónové pásky, pre každú kameru jedna, na ktoré bolo možné uložiť až 64 snímok realizovaných v 30 sekundovom intervale. Tie boli neskôr odosielané na Zem. Pásky boli následne premazané a pripravené na ďalšie snímkovanie. Družica mala byť stabilizovaná rotáciou o rýchlosti 8-12 otáčok za minútu. V spodnej časti mala sériu malých raketových motorov na tuhé palivo, ktoré mohli byť na povel zapálené a mali byť schopné zvýšiť rotáciu o 3 otáčky za minútu, pokiaľ by časom došlo k spomaleniu rotácie družice. Kamera bola primontovaná tiež v spodnej časti družice. Vzhľadom na fakt, že družica nedisponovala systémom na zmenu orientácie, mohla pozorovať povrch Zeme len z časti svojej obežnej dráhy (keď bola strana družice s kamerou otočená k Zemi). Na príjmanie povelov zo Zeme mala na hornej strane jednu mono-pólovú anténu a na odosielanie získaných dát slúžil pár krížových dipólových antén pripojených k spodnej strane družice. Na palube sa nachádzali dve identické širokouhlé kamery (tj. bez kamery so stredným rozlíšením). Pre stabilizáciu orientácie mala družica na palube infračervený senzor horizontu a magnetické zariadenie na kontrolu orientácie pozostávajúce z 250 cievok uložených po obvode družice, ktoré dokázalo korigovať orientáciu družice s presnosťou 1-2 uhlových stupňov. K dispozíci bol tiež indikátor orientácie snímky. Pre získanie infračervených záberov sa na palube nachádzal tiež 5-kanálový skenovací rádiometer so stredným rozlíšením a všesmerový rádiometer pre meranie radiácie vyžarovanej zo Zeme a z atmosféry. Družica dočasne slúžila aj pre produkčnú prevádzku. Televízne kamery fungovali bez problémov až do 30.9.1965, potom už len sporadicky až do deaktivácie družice. Referencie | |
| Vedeli ste že... |
|
Sonda Ulysses obletela planétu Jupiter približne len 5 mesiacov pred rozpadom kométy D/1993 F2 Shoemaker-Levy 9 obiehajúcej Jupiter, ktorá neskôr na Jupiter dopadla. Je dosť pravdepodobné, že keby mala sonda Ulysses na palube optické kamery, tak by kométu pravdepodobne objavila ešte v jej pôvodnej forme. |
| Aktuálne vo vesmíre | ||
|



