RTS-1 1
(MIDAS-RTS 1, MIDAS 10, AFP-461 F-1, OPS 1960)
|
Hlavné informácie o telese
Názov telesa: RTS-1 1
Alternatívne označenie: MIDAS-RTS 1, MIDAS 10, AFP-461 F-1, OPS 1960 Krajina pôvodu: USA Operátor: USAF Typ družice: vojenská - včasnej výstrahy Funkčnosť: Zničená Parametre telesaŠtart a životnosť
COSPAR id: 1966-051A
Dátum štartu: 9.6.1966
Raketa: Atlas SLV-3 Agena-D Kozmodróm: Vandenberg (SLC-3E) Ukončenie činnosti (posledný signál): 30.6.1966 Doba prevádzky: 21 dní Zánik (zničenie): 3.12.1966 Trvanie letu: 177 dní Parametre obežnej dráhy
Centrálne teleso: Zem
Minimum: 154 km Maximum: 3678 km Sklon k rovníku: 90 stupňov Doba obehu: 125 minút (2h, 5m) Družica už neletí (zničená) |
Popis
Princíp družice pozostával v sledovaní Zemského povrchu infračervenými senzormi. V prípade detekcie podozrivého štartu rakety mala družica odoslať do riadiaceho centra správu obsahujúcu informáciu o čase a lokalite detekcie.
Senzory boli namontované na vidlici na rotačnom stole na špici družice, takže mohol upraviť svoje smerovanie na povel zo Zeme. Družica mala leteiť nosom nadol, pričom rotačný stôl so senzormi sa mal otáčať a skenovať Zem pod sebou. Družica bola integrovaná s raketovým stupňom Agena, ktorý sa staral o korekcie dráhy, orientáciu družice a tiež napájal družicu elektrickou energiou. RTS = Research Test Series Hlavným zariadením na palube bol Bowersov koncentrický ďalekohľad s priemerom objektívu 20,3 cm so zdokonaleným spektrálnym filtrom a vohnusku mal 442 detektorov zo sulfidu olovnatého. Pre upresnenie orientácie družice boli doplnené aj dva hviezdne senzory. Hlava so sezormi rotovala rýchlosťou 6 otáčok za minútu a pokrývala okruh s priemerom 4200 námorných míľ na povrchu Zeme. Raketový stupeň Agena-D dodával družici viac energie a oveľa spolahlivejšie. Obsahoval štyri solárne panely, dva v zadnej časti ako predchádzajúce verzie a dva panely v prednej časti, hneď za sekciou so senzormi. Raketovému stupňu Agena-D sa neporadilo naštartovať po druhý krát, takže družica zostala na eliptickej obežnej dráhe, namiesto kruhovej, s veľmi nízkym perigeom. Navyše uviedla družicu do nekoordinovanej rotácie, pri ktorej vyminula všetko palivo na korekciu orientácie. Tým pádom nebolo možné realizovať žiadne testy s použiteľnými výsledkami. | |
| Vedeli ste že... |
| Raketa Saturn 5 absolvovala len jeden štart zo štartovacej rampy LC-39B Kennedyho vesmírneho strediska. Bol to štart misie vesmírnej lode Apollo 10. |
| Aktuálne vo vesmíre | ||
|



