RTS-1 1

Princíp družice pozostával v sledovaní Zemského povrchu infračervenými senzormi. V prípade detekcie podozrivého štartu rakety mala družica odoslať do riadiaceho centra správu obsahujúcu informáciu o čase a lokalite detekcie.

Senzory boli namontované na vidlici na rotačnom stole na špici družice, takže mohol upraviť svoje smerovanie na povel zo Zeme. Družica mala leteiť nosom nadol, pričom rotačný stôl so senzormi sa mal otáčať a skenovať Zem pod sebou.

Družica bola integrovaná s raketovým stupňom Agena, ktorý sa staral o korekcie dráhy, orientáciu družice a tiež napájal družicu elektrickou energiou.

---

RTS = Research Test Series

Hlavným zariadením na palube bol Bowersov koncentrický ďalekohľad s priemerom objektívu 20,3 cm so zdokonaleným spektrálnym filtrom a vohnusku mal 442 detektorov zo sulfidu olovnatého.
Pre upresnenie orientácie družice boli doplnené aj dva hviezdne senzory.
Hlava so sezormi rotovala rýchlosťou 6 otáčok za minútu a pokrývala okruh s priemerom 4200 námorných míľ na povrchu Zeme.

Raketový stupeň Agena-D dodával družici viac energie a oveľa spolahlivejšie. Obsahoval štyri solárne panely, dva v zadnej časti ako predchádzajúce verzie a dva panely v prednej časti, hneď za sekciou so senzormi.

---

Raketovému stupňu Agena-D sa neporadilo naštartovať po druhý krát, takže družica zostala na eliptickej obežnej dráhe, namiesto kruhovej, s veľmi nízkym perigeom. Navyše uviedla družicu do nekoordinovanej rotácie, pri ktorej vyminula všetko palivo na korekciu orientácie. Tým pádom nebolo možné realizovať žiadne testy s použiteľnými výsledkami.