Kosmos 121
(Zenit-4 19)
|
Hlavné informácie o telese
Názov telesa: Kosmos 121
Alternatívne označenie: Zenit-4 19 Krajina pôvodu: ZSSR Operátor: GRU Typ družice: špionážna - foto-prieskumná Funkčnosť: Mäkké pristátie na Zemi Parametre telesa
Tvar telesa: nepravideľný
Rozmery telesa: 2,3 x 5 m Hmotnosť: 6300 kg Napájanie: chemické batérie Platforma: Zenit Štart a životnosť
COSPAR id: 1966-054A
Dátum štartu: 17.6.1966
Raketa: Voschod Kozmodróm: Pleseck (LC-41/1) Mäkké pristátie: 25.6.1966 Trvanie letu: 8 dní Parametre obežnej dráhy
Centrálne teleso: Zem
Družica už neletí (pristátie) |
PopisDružica pozostáva z dvoch hlavných častí:
Kamera bola inštalovaná kolmo na dlhú os družice. Expozície kamery boli realizované cez mnoho-šošovkové kamery cez jeden z dvoch veľkých otvorov v stene družice. Vzhľado na fakt, že kamera sa nachádzala v návratovom module, bolo možné ju opakovane použiť, čo znamenalo podstatnú finančnú výhodu tohto systému. Pokiaľ nedošlo k veľkému poškodeniu, tak bol opakovane použitý aj samotný pristávací modul. Vzhľadom na citlivosť obsahu, ktorý mali družice na palube bol na každej misii prítomný aj autodeštrukčný systém APO-2, určený na zničenie telesa a materiálov na palube, buď na povel zo Zeme alebo pokiaľ boli splnení rôzne zadefinované parametre, ako bolo napr. pristátie mimo územia ZSSR.
Z vonkajšej časti bola tiež pripevnená 1m široká parabolická anténa určená na zabezpečenú komunikáciu a prenos povelov. Na palube sa nachádzal systém Ftor-4 obsahujúci hlavnú kameru s ohniskovou vzdialenosťou 3 metre pre realizáciu záberov z vysokým rozlíšením avedľajšiu navigačnú kameru s ohniskovou vzdialenosťou 0,2 metra. Nakoľko ohnisková vzdialenosť hlavnej kamery bola väčšia ako šírka družice, na palube sa nachádzalo zrkadlo, ktoré zalamovalo lúč svetla pre kameru, aby bolo možné danú ohniskovú vzdialenosť dosiahnuť. Maximálne rozlíšenie povrchu Zeme hlavnej kamery nebolo presne zverejnené, avšak predpokladá sa, že bolo približne okolo 1-2 metrov. | |
| Vedeli ste že... |
|
Medzi rokmi 1975 až 2020 nepristála žiadna pilotovaná vesmírna loď na hladine mora/oceánu. Poslednou v roku 1975 bola loď Apollo ASTP a nasledujúcou bola až loď Dragon DM-2. |
| Aktuálne vo vesmíre | ||
|



