KH-8 27
(Gambit-3 27, Mission 4327, OPS 6820)
|
Hlavné informácie o telese
Názov telesa: KH-8 27
Alternatívne označenie: Gambit-3 27, Mission 4327, OPS 6820 Krajina pôvodu: USA Operátor: CIA Typ družice: špionážna - foto-prieskumná Funkčnosť: Zničená Parametre telesa
Tvar telesa: raketa
Rozmery telesa: 14,75 x priemer 1,52 m Hmotnosť: 4100 kg Napájanie: chemické batérie Konfigurácia: Agena-D Štart a životnosť
COSPAR id: 1970-048A
Dátum štartu: 25.6.1970
Raketa: Titan 3(23)B Agena-D Kozmodróm: Vandenberg (SLC-4W) Zánik (zničenie): 6.7.1970 Trvanie letu: 11 dní Parametre obežnej dráhy
Centrálne teleso: Zem
Minimum: 144 km Maximum: 393 km Sklon k rovníku: 108,9 stupňov Doba obehu: 90 minút (1h, 30m) Družica už neletí (zničená) Moduly a subsatelity na palube |
Popis
Fotoprieskumná špionážna družica, ktorej cieľom bolo snímkovanie povrchu Zeme pomocou výkonnej optiky a doručenie nasnímaných materiálov na Zem pomocou pristávacích púzdier.
Telo družice bolo (na rozdiel od série KH-7) opäť integrované do raketového stupňa Agena-D, ktorá prebrala úlohu riadenia letu družice. Spoj medzi družicovou časťou a stupňom Agena bol otočný, riadený družicou pre správne nastavenie smerovania kamery družice. Celá družica bola rozdlená do troch hlavných častí: - PPS (photographic-payload section) - obsahovala kamery a návratové púzdra. - SCS (satellite-control section) - obsahujúca riadiaci a povelový systém, modul na úpravu obežnej dráhy, subsystém pre riadenie orientácie družice, BUSS (back-up stabilization system) = záložný stabilizačný systém a napájanie družice. - raketový stupeň Agena-D. Na palube sa nachádzala výkonná kamera, vyrobená spoločnosťou Kodak, s plochým odrazovým zrkadlom, ktoré odrážalo svetlo na hlavné konkávne zrkadlo o priemere 121cm s ohniskovou vzdialenosťou 4,46m. Ploché zrkadlo bolo smerovateľné, takže umožňovalo sledovať cieľ na povrchu podľa potreby. Z hlavného zrkadla bolo svetlo odrazené cez malý otvor v plochom zrkadle cez Rossov korektor. V najnižom bode dráhy snímala kamera pás o šírke 6,3km na 223,8mm široký pás filmu pohybujúci sa cez štrbinový otvor.Maximálne rozlíšenie povrchu, ktoré pritom bola schopná poskytnúť bolo 0,1m alebo lepšie. Štandadne mala družica na palube filmový pás o dĺžke 3731 metrov. Ďalšou kamerou na palube bola APTC (Astro-Position Terrain Camera) = "astro-pozičná terénna kamera" obsahujúca 3 samostatné kamery: - kamera s ohniskovou vzdialenosťou 75mm presnímanie terénu (väčšej plochy v menšom rozlíšení), snímajúca Zem v smere letu družice pre určenie sklonu voči povrchu Zeme, - 2 hviezdne kamery s ohniskovou vzdialenosťou 90mm, snímajúca polohu družice voči hviezdnej oblohe, 180° voči snímkam z hlavnej kamery. Družica mala na palube dve pristávacie púzdra SRV. Družica bola dizajnovaná na životnosť do 31 dní. Kvôli poruche povelového systému družice sa nepodarilo uskutočniť návrat druhého pristávacieho púzdra. | |
| Vedeli ste že... |
|
Jelena Andrianovna Nikolajeva-Tereškova je prvým človekom, ktorý má obidvoch rodičov kozmonautov, ktorí už boli vo vesmíre. Jej otcom je totiž Adrijan Nikolajev, pilot vesmírnej lode Vostok 3, a matkou Valentina Tereškova, ktorá letela na vesmírnej lodi Vostok 6. Jelena sa narodila skoro presne rok po vesmírnom lete svojej matky 8.6.1964. |
| Aktuálne vo vesmíre | ||
|


