ITOS-E
|
Hlavné informácie o telese
Názov telesa: ITOS-E
Krajina pôvodu: USA Operátor: NOAA Typ družice: meteorologická Funkčnosť: Zničená pri štarte Parametre telesa
Tvar telesa: hranol
Rozmery telesa: 1 x 1 x 1,2 m Rozpätie solárnych panelov: 9,4 m Hmotnosť: 309 kg Napájanie: solárne články + batérie Platforma: TIROS-M Štart a životnosť
COSPAR id: 1973-F07A
Dátum štartu: 16.7.1973
Raketa: Delta 0300 Kozmodróm: Vandenberg (SLC-2W) Zánik (zničenie): 16.7.1973 Parametre obežnej dráhy
Centrálne teleso: Zem
Družica už neletí (zničená) |
Popis
Cieľom družice bolo získať lepšie zábery oblačnosti Zeme pre účely predpovedi počasia. Sekundárnym cieľom bolo pravidelné denné poskytovanie údajov o slnečných protónoch a globálnej tepelnej bilancii.
Družica bola stabilizovaná v troch osiach a dizajnovaná pre polárnu heliosynchrónnu obežnú dráhu. O správnu orientáciu družice sa starala sada gyroskopov, momentový zotrvačník a drobné zmeny orientácie mal na starosti magnetický systém. Kamery a senzory sa nachádzali v spodnej časti družice. Pre zaznamenávanie dát a snímok boli na palube magnetofónové pásky. Družica bola zameraná na získavanie snímok oblačnosti na Zemi len v infračervenom spektre pomocou série rádiometrov. Na palube sa teda nenachádzali žiadne štandardné televízne kamery pre viditeľné spektrum. Cieľom družice bolo získanie globálnych denných a nočných snímok povrchu Zeme v priamom prenose na dennej báze. Družica bola schopná tiež realizovať globálne teplotné sondovanie a snímkovanie vybraných oblastý v infračervenom spektre s vysokým rozlíšením. Hlavnými zariadeniami na palube boli: - VHRR (Very High Resolution Radiometer) - rádiometer s vysokým rozlíšením, - VTPR (Vertical Temperature Profile Radiometer) - rádiometer pre získavanie vertikálneho teplotného profilu, - SR (Scanning Radiometer) - skenovací rádiometer. Družica bola zničená pri štarte kvôli poruche na nosnej rakete Delta. Referencie | |
| Vedeli ste že... |
| Falcon 9 spoločnosti SpaceX je prvá raketa v histórii, ktorá úspešne štartovala viac ako 100-krát za rok. Prvý krát sa jej to podarilo v roku 2024. |
| Aktuálne vo vesmíre | ||
|



