KH-9 14

(Hexagon 14, Mission 1214, OPS 0460)

Program Keyhole Program Keyhole KH-9 Program Keyhole KH-9 Block-3

Hlavné informácie o telese

Názov telesa: KH-9 14
Alternatívne označenie: Hexagon 14, Mission 1214, OPS 0460
Krajina pôvodu: USA
Operátor: USAF
Typ družice: špionážna - foto-prieskumná
Funkčnosť: Zničená

Parametre telesa

Tvar telesa: valec
Rozmery telesa: 16,21 x 3,05 m
Hmotnosť: 13300 kg
Napájanie: solárne články + batérie
Konfigurácia: SCS

Štart a životnosť

COSPAR id: 1978-029A Dátum štartu: 16.3.1978
Raketa: Titan 3D
Kozmodróm: Vandenberg (SLC-4E)

Zánik (zničenie): 11.9.1978
Trvanie letu: 179 dní

Parametre obežnej dráhy

Centrálne teleso: Zem
Minimum: 160 km
Maximum: 240 km
Sklon k rovníku: 96,4 stupňov
Doba obehu: 89 minút (1h, 29m) Družica už neletí (zničená)

Moduly a subsatelity na palube

Raquel 1A (P-11 4432) - vypustené 16.3.1978
SRV 1214-1 - vypustené 20.4.1978
SRV 1214-2 - vypustené 1.6.1978
SRV 1214-3 - vypustené 22.7.1978
SRV 1214-4 - vypustené 9.9.1978
SRV 1810 - vypustené 11.7.1978

Popis

Fotoprieskumná špionážna družica, ktorej cieľom bolo snímkovanie povrchu Zeme pomocou výkonnej optiky a doručenie nasnímaných materiálov na Zem pomocou pristávacích púzdier.

Družica mala samostatný pohonný a orientačný systém v rámci sekcie SCS (Satellite Control Section) vyrobenej spoločnosťou Lockheed, čiže nebolo potrebné na tento účel využívať raketový stupeň Agena-D ako pri starších sériách.

Na palube sa nachádzali dve výkonné panoramatické kamery, vyrobená spoločnosťou Perkin-Elmer. Jedna bola namierená dopredu a druhá dozadu voči smeru letu družice. Kamery realizovali snímkovanie zo vzdialeností 145-320 km nad zemským povrchom. V princípe išlo o f/3.0 zložené Wrightove kamery s ohniskovou vzdialenosťou 1,5 metra. Tie pozostávali z 0,51 metrovej asférickej korekčnej platne, ktorá korigovala sférickú aberáciu Wrightovho dizajnu. Cez korekčnú platňu svetlo pokračovalo na ploché zrkadlo pod uhlom 45°, ktoré odrážalo svetlo na hlavné konkávne zrkadlo kamery o priemere 0,91 metra. Z hlavného zrkadla sa svetlo odrážalo cez malý otvor v plochom zrkadle, za ktorým bol štvor-elementový systém šošoviek až na filmovú plochu. Kamery mohli kontinuálne skenovať územie rozprestierajúce sa až do šírky 120° a mohli dosiahnuť maximálne rozlíšenie povrchu do 0,61 m (hlavne neskoršie modely tejto série).

Kamera realizovala snímky na filmový pás o šírke 16,8 cm a o celkovej dĺžke vyše 61 km.

Na palube sa nachádzala aj mapovacia kamera MCS (Mapping Camera System) primontovaná v prednej časti družice obsahujúca vlastné menšie pristávacie púzdro typu Mk.5 pre návrat filmu na Zem.

Kamera snímala zábery na 230 mm široký pás filmu a mala slabšie rozlíšenie povrchu dosahujúce približne 6-9 metrov (trochu lepšie ako družice Landsat). Ohnisková vzdialenosť jej optiky bola 30 cm.
Jej cieľom bolo zmapovanie celej Zeme.

Na palube družice sa nachádzali tiež nasledujúce sekundárne hosťované zariadenia:
- STP S76-1 (NAVPAC 01),
- STP S77-2 (S3-4).

Počas 1238 obehu Zeme došlo k poruche zadnej kamery a po zbytok misie boli k dispozícii už len zábery z prednej panoramatickej kamery.