Kosmos 1609

Družica pozostáva z dvoch hlavných častí:

• Pristávací modul (SA = spuskajemyj apparat / спускаемый аппарат) - sférický modul o priemere 2,3m a hmotnosti približne 2,4 tony bol pokrytý ablatívnym materiálom o hrúbke 30-180 mm. Obsahoval kameru Zenit s optikou, pás s nafoteným filmom, komunikačné zariadenie a rôzne ďalšie zariadenia, ktoré vyžadovala daná misia. Modul bol hermetizovaný napriek tomu, že sa jednalo o nepilotovaný let, z dôvodu tepelnej regulácie zariadení na palube družice, čo bolo obzvlášť dôležité pre citlivú optiku.
• Prístrojový modul (PO = pribornyj otsek) - dvojkónický modul dlhý 2,25 m, široký 2,43 m a o hmotnosti približne 2,27 tony, ktorý obsahoval palivo pre systém na orientáciu družice, raketový motor na tuhé palivo (TDU-1, neskôr 11D82M) určený na brzdiaci manéver, systém tepelnej regulácie, radarový výškomer a chemické batérie.

Kamera bola inštalovaná kolmo na dlhú os družice. Expozície kamery boli realizované cez mnoho-šošovkové kamery cez jeden z dvoch veľkých otvorov v stene družice. Vzhľado na fakt, že kamera sa nachádzala v návratovom module, bolo možné ju opakovane použiť, čo znamenalo podstatnú finančnú výhodu tohto systému. Pokiaľ nedošlo k veľkému poškodeniu, tak bol opakovane použitý aj samotný pristávací modul.

Vzhľadom na citlivosť obsahu, ktorý mali družice na palube bol na každej misii prítomný aj autodeštrukčný systém APO-2, určený na  zničenie telesa a materiálov na palube, buď na povel zo Zeme alebo pokiaľ boli splnení rôzne zadefinované parametre, ako bolo napr. pristátie mimo územia ZSSR.

Z vonkajšej časti bola tiež pripevnená 1m široká parabolická anténa určená na zabezpečenú komunikáciu a prenos povelov.
Družica bola orientovaná vo všetkých 3 osiach, kvôli presnému nasmerovaniu kamier kolmo na povrch Zeme.

Na palube sa nachádzal kamerový systém KFA-300 kartografická kamera s obejktívom Teleoir 12MK a kamera Rubin-77 s filmom 380T. Maximálne rozlíšenie povrchu bolo 2-3 metre.
Ciele družice mohli byť snímané až pod uhlom 40° z obidvoch strán, pričom družica operovala na stredne vysokých obežných dráhach.

Družica mala v hornej časti pripevnený kužel s pohonnou jednotkou s raketovým motorom S5.120, ktorá umožňovala opätovný reštart raketového motora. Tento umožnil družici počas misie meniť obežnú dráhu podľa potreby, a tiež umožňoval družici dlhší pobyt na veľmi nízkej obežnej dráhe.