IMAGE
(MIDEX 1, Explorer 78)
|
Hlavné informácie o telese
Názov telesa: IMAGE
Alternatívne označenie: MIDEX 1, Explorer 78 Krajina pôvodu: USA Operátor: NASA Typ družice: výskum magnetosféry Funkčnosť: Nefunkčná Parametre telesa
Tvar telesa: osemsten
Rozmery telesa: 2,25 x 1,52 m Rozpätie solárnych panelov: 502 m Hmotnosť: 494 kg Napájanie: solárne články + batérie Štart a životnosť
COSPAR id: 2000-017A
Dátum štartu: 25.3.2000
Raketa: Delta 7326 Kozmodróm: Vandenberg (SLC-2W) Ukončenie činnosti (posledný signál): 18.12.2005 Doba prevádzky: 5 rokov, 269 dní Parametre obežnej dráhy
Epocha: 20.9.2026
Centrálne teleso: Zem
Minimum: 1447 km Maximum: 45419 km Sklon k rovníku: 94.29 stupňov Doba obehu: 854 minút (14h, 14m) |
Popis
IMAGE = Imager for Magnetopause to Aurora Global Exploration
Družica používa neutrálne atómové, ultrafialové a rádiové zobrazovacie techniky na identifikáciu dominantných mechanizmov vstupu plazmy do magnetosféry na časových mierkach subbúrok a magnetických búrok. Okrem toho má za úlohu určiť priamo riadenú reakciu magnetosféry na zmeny slnečného vetra a zistiť, ako a kde sú magnetosférické plazmy napájané, transportované a následne stratené počas subbúrok a magnetických búrok. Na palube sa nachádzajú nasledujúce hlavné vedecké zariadenia: - LENA (Low-Energy Neutral Atom), - MENA (Medium-Energy Neutral Atom), - HENA (High-Energy Neutral Atom), - EUV (Extreme Ultraviolet Imager), - FUV (Far Ultraviolet Imager), - RPI (Radio Plasma Imaging). Hlavné vedecké ciele družice sú: - Potvrdenie udalostí ako je vytvorenie plazmového oblaku, popolnočný vrchol v búrkovej plazme, neutrálny slnečný vietor, pozemský pôvod geopriestorovej búrkovej plazmy a nepretržitý charakter magnetického prepájania. - Očakávané objavy ako sú plazmové ramená a zárezy, protónové polárne žiary na neočakávaných miestach, prekvapivo pomalá rotácia plazmosféry, horúca kyslíková geokoróna a sekundárny medzihviezdny prúd neutrálnych atómov. - Rozlíšenie zdroja žiarenia kilometrického kontinua, vplyvy slnečného vetra a intenzity polárnych žiar na tok ionosféry a vzťah medzi protónovými a elektrónovými polárnymi žiarami počas geopriestorových búrok. Družica je stabilizovaná rotáciou a bola vypustená na dlhú pretiahnutú eliptickú obežnú dráhu. Činnosť družice bola nečakane ukončená, pravdepodbne kvôli zlyhaniu napájacieho systému družice. Referencie | |

| Vedeli ste že... |
| Prvá vesmírna loď, ktorá štartovala na orbitálny let 2-krát bola v skutočnosti vesmírna loď Mercury 8, ktorá v roku 1961 absolvovala prvý štart najprv v rámci misie Mercury MA-3, ktorý však dopadol neúspechom, a druhý štart v rámci misie Mercury MA-4. Zopakovanie štartu lode bolo možné len vďaka tomu, že pri prvom neúspešnom štarte zachránil vesmírnu loď raketový záchranný systém. |
| Aktuálne vo vesmíre | ||
|



