Družice - Program - Keyhole KH-10

Plánovaný program pilotovanej orbitálnej stanice určenej pre vojenské účely nazvanej MOL (Manned Orbiting Laboratory), registrovanej tiež pod kódovým označením KH-10 alebo Dorian.

Účelom stanice malo byť získanie vysokokvalitných snímok povrchu Zeme za pomoci posádky na palube stanice.

Stanica nebola znova použiteľná, takže každá misia mala mať už pri štarte spolu orbitálnu stanicu MOL spojenú s pilotovanou vesmírnou loďou Gemini.
Na rozdiel od štandardných lodí Gemini mali mať lode Gemini pre stanicu MOL (často označované aj ako Gemini B) záchranný systém rakiet pri neúspešnom štarte, priechodový modul cez tepelný štít vedúci do priestorov stanice a viacero ˇalších technických vylepšení.

Po navedení stanice s loďou Gemini na obežnú dráhu mala posádka vesmírnu loď Gemini zahybernovať a prejsť do priestorov stanice. Samotná stanica mala mať dĺžku 21,92m, priemer 3,05m (zhodný s priemerom stupňov rakety Titan) a celkovú hmotnosť 14 476 kg. Posádka mala mať k dispozícii priestor o veľkosti 11,3 m3 a stanica mala byť navedená na polárnu obežnú dráhu aby pokryla celý povrch Zeme.

Úlohou kozmonautov na palube malo byť vyhľadávanie cieľov cez ďalekohľad so zorným poľom o šírke 12km a rozlíšením povrchu 9,1 metra, na ktoré následne mali nasmerovať hlavnú kameru stanice a získať snímky s vysokým rozlíšením. Kamera mala mať zorné polo o priemere 1300-2700 metrov na povrchu.

Plánované bolo aj zväčšenie stanice v rámci série Block-2, ktorá mala mať posádku 6 ľudí a získavať aj astronomické snímky v infračervenom a ultrafialovom pásme spektra.

Misia jednej posádky mala trvať približne 30 dní. Po ukončení misie mala posádka oživiť vesmírnu loď Gemini B, oddeliť sa od stanice a pristáť aj s nasnímaným filmom na Zemi. Po oddelení od stanice mala vesmírna loď energiu na 14 hodín samostatného letu, takže sama nebola optimalizované na dlhé lety.

Pre program bola vytvorená aj samostatná skupina kozmonautov, ktorých prijali v prvom kole 8, v druhom 5 a v treťom ďalších 4. Súčasťou tretej skupiny mal byť aj prvý američan čiernej pleti v roli kozmonauta Robert H. Lawrence Jr..

V roku 1969 po zvolení Richarda Nixona za prezidenta USA však bolo rozhodnuté o zrušení programu MOL, priorizované sa stali nepilotované foto-prieskumné družice nakoľko boli oveľa efektívnejšie ako sa očakávalo a väčšina z prijatých kozmonautov dostala šancu prejsť do oddielu kozmonautov NASA, kde neskôr spravili kariéru hlavne pri letoch amerických raketoplánov.