Archív krátkych správ z kozmonautiky
Miss Kozmonautika - Zmena spôsobu hlasovania10.6.2018Pre oživenie sekcie Miss Kozmonautika som sa rozhodol zmeniť spôsob hlasovania. Aby neboli výsledky také jednoliate a aby nebolo možné umelo preferovať jednu fotku, budete od teraz pri hlasovaní musieť ohodnotiť každú fotografiu, ktorú vám systém zobrazí. Samotné hodnotenie inak zostalo nezmenené. Stále platí, že 5 bodov získa najkrajšia dievčina a 1 bod je pre tie menej vydarené. Uložené score a historické dáta v archíve zostávajú nezmenené. Hlasovať môžete rovnako ako doteraz, čiže raz za 24 hodín. Ak sa dievča stane výťazkou miss na niektorý mesiac, tak v danom roku už súťažiť nemôže. Tým pádom môže každé dievča vyhrať iba raz za rok. Prajem príjemnú zábavu. | |
Zánik sondy Cassini15.9.2017Po 13 rokoch od príletu na obežnú dráhu planéty Saturn bola sonda Cassini plánovane navedená do horných vrstiev atmosféry planéty Saturn. Manéver bolo nutné zrealizovať nie len kvôli končiacim zásobám paliva, ale aj kvôli získaniu ďalších cenných dát z tesnej blízkosti tejto veľkej planéty. Sonda Cassini má za sebou dlhú a komplikovanú misiu. Sonda na prílet k planéte Saturn využila dva oblety okolo planéty Venuša, jeden oblet okolo Zeme a záverečné urýchlenie získala obletom planéty Jupiter. Na jej palube bola aj pristávacia sonda Huygens, ktorá 14.1.2005 úspešne pristála na Titáne, najväčšom mesiaci Saturnu. Počas misie získala vyše 450 000 snímok, obletela Saturn 162 krát, objavila 6 nových mesiacov Saturnu a na Zem odoslala 635 GB dát, z ktorých veľa ešte len čaká na spracovanie a analýzu. Prehrať video | |
Prvá slovenská družica skCUBE23.6.2017Na palube indickej nosnej rakety PSLV-XL dnes na obežnú dráhu Zeme úspešne odštartovala prvá slovenská družica skCUBE. Primárnou misiu rakety bola družica Cartosat 2E. skCUBE bola spolu s ďalšími 30 mikrosatelitmi vypustená hneď po splnení primárnej misie rakety. Družica skCUBE váži len 1 kg a jej hlavou úlohou je detekcia rádiových vĺn veľmi nízkych frekvencií. Družica bude stabilizovaná voči Zemi a Slnku. Na palube družice je aj malá kamera na snímanie Zeme. Signály z družice budú dostupné aj pre rádioamatérov. Družica bola vyrobená pod záštitou Slovenskej Organizácie pre Vesmírne Aktivity (SOSA). Prehrať video | |
Philae sa našiel!5.9.2016Sonde Rosetta, ktorá krúži okolo kométy 67P/Churyumov–Gerasimenko sa podaril husársky kúsok. Pomocou jej hlavnej kamery OSIRIS sa jej podarilo nájsť pristávací modul Philae medzi skalami na jej povrchu. Záber bol získaný 2.Septembra 2016 zo vzdialenosti 2,7 km od povrchu kométy. Tak ako vedci predpokladali, pristávací modul bol prevrátený na stranu a v tieni pomerne dosť veľkej skaly. Posledný kontakt s modulom zaznamenala sonda Rosetta pred vyše rokom v júni 2015. Odvtedy sa s ním už spojenie nadviazať nepodarilo a je veľmi pravdepodobné, že sa mu v chladnom tieni vybili baterky. | |
Sonda Juno dorazila k Jupiteru5.7.2016Medziplanetárna sonda Juno po necelých 5 rokoch letu konečne dorazila k svojmu cieľu, k planéte Jupiter. Zapálením svojej pohonnej jednotky bola sonda navedená na veľmi eliptickú obežnú dráhu, ktorú bude v priebehu misie podľa potreby upravovať. Misia sondy je momentalne plánovaná na 37 obehov okolo planéty, po ktorých by mala sonda riadeným manévrom klesnúť do horných vrstiev atmosféry Jupitera. | |
New Horizons - blízky pohľad na Pluto15.7.2015Výskumná sonda New Horizons absovlovala historicky prvý oblet okolo systému planétok Pluto-Cháron. Sonda počas obletu snímkovala povrch planétok vo vysokom rozlíšení. V nasledujúcich týždňoch bude postupne posielať nasnímané dáta na Zem. Sonda obletela planétku Pluto vo vzdialenosti 12 472 km od jej povrchu. Pôvodne deviata planéta slnečnej sústavy bola teda konečne pozorovaná zblízka. | |
Philae ožil14.6.2015Malá sonda Philae, ktorá v novembri 2014 úspešne pristála na povrchu kométy 67P/Churyumov-Gerasimenko a odvtedy tam ležala v tieni bez dostatočného príkonu energie, včera (13.6.2015 o 22:28 LSEČ) úspešne nadviazala spojenie so Zemou prostredníctvom svojej materskej sondy Rosetta. Vedci predpokladali, že začiatok leta by mohlo dôjsť k obnoveniu spojenia a teda aj dodávok potrebnej energie do sondy vzhľadom na fakt, že sa kométa priblíži k Slnku a tým pádom sa zvýši množstvo energie vyrábanej solárnymi článkami sondy. Istotu však nemal nikto a zostávalo iba čakať. Zo zachytených informácií navyše zistili, že sonda sa prebrala už skôr, avšak nepodarilo sa jej spojiť so sondou Rosetta, ktorá stále obieha okolo kométy v bezpečnej vzdialenosti. (obrázok je len ilustračný) | |
Nová web doména KOZMO-DATA.sk26.11.2014Od dnes prešiel portál na novú doménu www.kozmo-data.sk Všetky staré linky na web stránky tohto portálu budú aj naďalej funkčné a budú smerovať na pôvodný obsah, len sa pritom zmení doména z pôvodnej kozmos.matak.sk na novú. | |
Sonda Rosetta konečne dorazila k svojmu cieľu6.8.2014Po desiatich rokoch letu sonda Rosetta konečne dorazila ku kométe 67P/Churyumov-Gerasimenko, kde bola aicky navedená na jej obežnú dráhu. Je to prvé pomalé stretnutie ľudskou rukou vyrobeného telesa s kométou. Súčasťou sondy je aj pristávací modul Philae, ktorý má byť vysadený na poverch v novembri 2014. Najprv však bude prebiehať ďiaľkový prieskum povrchu kométy a výber ideálneho miesta na pristátie. Samotná kométa 67P/Churyumov-Gerasimenko bola objavená v roku 1969, je veľká niekoľko kilometrov, okolo svojej osi sa otočí za 12,7 hodiny a ako vidno zo záberov sondy Rosetta má veľmi nepravidelný tvar. Kométa sa momentálne približuje k Slnku a najbližšie k nemu bude v auguste roku 2015. Počas tejto doby sa predpokladá, že sonda Rosetta bude stále funkčná a bude nám posielať zaujímavé informácie o týchto extrémnych telesách našej slnečnej sústavy. Sonda Rosetta by mala v priebehu augusta a septembra postupne upravovať a znižovať svoju obežnú dráhu na dráhu vhodnú pre komplexné mapovanie povrchu kométy. | |
Elon Musk predstavil pilotovanú loď Dragon v230.5.2014Zakladateľ firmy SpaceX Elon Musk dnes predstavil verejnosti po prvý krát pilotovanú verziu vesmírnej lode Dragon. Verzia 2 je o niečo väčšia ako prvá nepilotovaná verzia lode. Tiež bude obsahovať nákladný priestor v zadnej časti, aj keď o niečo väčší. Má však viacero ďalších vizuálnych a hlavne funkčných rozdielov. Na palube môže prepravovať 7 člennú posádku. Loď by mala mať odklápací nos ukrývajúci spojovací adaptér a pravdepodobne aj vyklápacie slnečné panely. Najväčším rozdielom je však použitie nových motorov SuperDraco. Tieto majú slúžiť nie len ako záchranný systém počas štartu lode, ale aj na mäkké pristátie na Zemi. Na rozdiel od prvej verzie má totiž loď pristávať na pevnom povrchu, bez pomoci padákov a nie na hladine oceánu. Z toho dôvodu loď obsahuje aj pristávacie nohy. Spoločnosť SpaceX totiž vsadila hlavne na opätovnú použiteľnosť lode. Samotné motory SuperDraco by mali bez väčšej údržby zvládnuť minimálne 10 štartov. Motory sú vyrobené revolučnou technológiou 3D tlače, čo vo veľkej miere šetrí hlavne finančné zdroje spoločnosti. Samotná loď by mala byť pripravená na nepilotovaný let už v roku 2015 a na rok 2016 sa počíta už s pilotovaným letom, čo je o rok skôr, ako požadovala NASA. Prehrať video |
Vedeli ste že... |
Prvý kozmonaut Jurij Gagarin nepristál v lodi Vostok 1, ale sa pred pristátím plánovane katapultoval a pristál na vlastnom padáku. |
Aktuálne vo vesmíre | ||
|