 Orbitálne stanice
Orbitálna stanica je vesmírne teleso vyrobené ľudskou rukou určené na dlhodobý pobyt ľudí na palube. Často býva určená na pripojenie viacerých vesmírnych lodí naraz z dôvodu striedania posádok. Pod orbitálnou stanicou sa nemyslí modul napevno spojený s inou vesmírnou loďou (Spacelab a iné).
Zoznam doteraz vypustených orbitálnych staníc:
|
Saljut 1 |
- Prvá ruská a vlastne prvá orbitálna stanica vôbec. Po prehratom boji rusov o Mesiac sa ruská vesmírna politika začala orientovať k dlhodobým vesmírnym letom zabezpečovaným práve orbitálnymi stanicami. Saljut 1 bola ich prvá lastovička. Konštrukčne išlo o jednoduchý modul s jedným uzlom na pripojenie. Tento model bol s malými modifikáciami použitý aj v nasledujúcich staniciach. Jej palubu navštívila však iba jedna posádka. |
|
Saljut 2x |
- Pokus o vypustenie druhej ruskej orbitálnej stanice sa uskutočnil 29.7.1972. Bohužial kvôli poruche na nosnej rakete Proton skončil neúspechom. |
|
Saljut 2 |
- Druhá ruská oficiálne vypustená orbitálna stanica. Došlo však k poruche a ani nie po mesiaci došlo k jej zániku v atmosfére. Nebola k nej vypustená ani žiadna posádka. Išlo však o prvú orbitálnu stanicu ruského vojenského programu Almaz. |
|
Skylab |
- Prvá americká a doposial jediná čisto americká orbitálna stanica vôbec. Američania samozrejme nechceli ostať v niečom za rusmi (aj keď na medzinárodnej scéne začalo dochádzať k istému "ohrievaniu" vzťahov) a vyrobili stanicu Skylab. Išlo o jednoduchú jednomodulovú stanicu, využívajúcu zostávajúce lode Apollo ako transportné lode. Svojej nasledovateľky sa však nedočkala, nakoľko američania upustili od programu orbitálnych staníc a všetku energiu a peniaze vložili do programu raketoplánov. |
|
Kosmos 557 |
- Ruská družica, ktorá mala byť pôvodne označená ako Saljut 3. nakoľko však s ňou bolo stratené spojenie, zaradili ju len do zoznamu rôznorodých družíc rady Kosmos. Samozrejme že išlo o zamaskovanie neúspechu pred verejnosťou. |
|
Saljut 3 |
- Druhá ruská orbitálna stanica vojenského programu Almaz. Jej palubu obývala len jedna posádka. Druhá posádka sa už dovnútra nedostala. |
|
Saljut 4 |
- Ďalšia ruská orbitálna stanica určená na civilý výskum. Pôsobenie tejto stanice bolo už o niečo úspešnejšie ako pri predošlých moduloch. Všetky spojenia boli úspešné. Došlo k trom spojeniam s loďami Sojuz, z toho dve boli aj pilotované. |
|
Saljut 5 |
- Tretia a posledná ruská orbitálna stanica s čislo vojenským programom letu (Almaz). Pokial ide o úspešnosť spojenia s loďami Sojuz je na tom táto stanica už o niečo horšie, zo štyroch vypustených lodí sa k nej podarilo pripojiť len dvom. |
|
Saljut 6 |
- Prvá orbitálna stanica novšieho typu s dvoma pripojovacími uzlami. Táto vymoženosť zabezpečila prestup posádok z lodi do lodi a ich striedanie na palube stanice, čo je prvým predpokladom vybudovania stálej orbitálnej stanice. Druhé vylepšenie, ktoré táto stanica priniesla je využitie nákladných (nepilotovaných) vesmírnych lodí Progress na dopĺňanie zásob a paliva pre posádky pri ich dlhodobých pobytoch na obežnej dráhe. Na jej palube sa tiež prvý krát v histórii objavila medzinárodná posádka. Počas svojej prevádzky tiež zažila len dva neúspešné spojenia s loďou Sojuz. |
|
Saljut 7 |
- Ďalší úspešný pokračovateľ stanice Saljut 6. Technologicky išlo o úplne rovnaký modul. Len jednej posádke sa s ňou nepodarilo úspešne spojiť. Pred ukončením činnosti sa k nej ešte pripojil špeciálny modul Kosmos 1443?, ktorý neskôr zabezpečil jej odparkovanie na vyšši obežnú dráhu. Z nej ju "sfúkla" až vysoká slnečná aktivita v roku 1991, keď už bola nefunkčná a zaparkovaná na vyššej obežnej dráhe. |
|
Mir |
- Stanica, ktorej hlavný modul vychádzal síce z koncepcie predošlej stanice, no jeho súčasťou bol aj spojovací uzol pre štyri ďalšie moduly a dve vesmírne lode. Mala obytné priestory pre troch členov stálej posádky. So stanicou Mir sa pôvodne rátalo aj v programe ruských pilotovaných raketoplánov, nakoľko bol však tento program zrušený ostalo len na prepravných lodiach Sojuz a Progress. Naopak od roku 1995 sa ku stanici pripojilo 9 amerických raketoplánov (7x Atlantis, 1x Endeavour, 1x Discovery). Dodnes drží rekord najdlhšie slúžiacej orbitálnej stanice so stálou posádkou na palube. |
|
ISS |
- Prvá medzinárodná orbitálna stanica. Je prispôsobená na bezproblémové spájanie sa s americkými raketoplánmi, ruskými transportnými loďami Sojuz a tiež nákladnými loďami Progress. Má obytné priestory pre štyroch? členov stálej posádky. |
|
