Kozmonautika

Vesmírna databáza Kozmonautika Vám ponúka všetky kozmické lety, rakety, kozmonautov, vesmírne lode, kozmodrómy, orbitálne stanice, medziplanetárne sondy, odkazy na zaujímavé web stránky, živé prenosy z plánovaných udalostí a veľa ďalších zaujímavých informácií o kozmonautike.

Posledné pridané obrázky a videá

Krátke správy z kozmonautiky

	Nová web doména KOZMO-DATA.sk 26.11.2014 Od dnes prešiel portál na novú doménu www.kozmo-data.sk Všetky staré linky na web stránky tohto portálu budú aj naďalej funkčné a budú smerovať na pôvodný obsah, len sa pritom zmení doména z pôvodnej kozmos.matak.sk na novú.
	Sonda Rosetta konečne dorazila k svojmu cieľu 6.8.2014 Po desiatich rokoch letu sonda Rosetta konečne dorazila ku kométe 67P/Churyumov-Gerasimenko, kde bola automaticky navedená na jej obežnú dráhu. Je to prvé pomalé stretnutie ľudskou rukou vyrobeného telesa s kométou. Súčasťou sondy je aj pristávací modul Philae, ktorý má byť vysadený na poverch v novembri 2014. Najprv však bude prebiehať ďiaľkový prieskum povrchu kométy a výber ideálneho miesta na pristátie. Samotná kométa 67P/Churyumov-Gerasimenko bola objavená v roku 1969, je veľká niekoľko kilometrov, okolo svojej osi sa otočí za 12,7 hodiny a ako vidno zo záberov sondy Rosetta má veľmi nepravidelný tvar. Kométa sa momentálne približuje k Slnku a najbližšie k nemu bude v auguste roku 2015. Počas tejto doby sa predpokladá, že sonda Rosetta bude stále funkčná a bude nám posielať zaujímavé informácie o týchto extrémnych telesách našej slnečnej sústavy. Sonda Rosetta by mala v priebehu augusta a septembra postupne upravovať a znižovať svoju obežnú dráhu na dráhu vhodnú pre komplexné mapovanie povrchu kométy.
	Elon Musk predstavil pilotovanú loď Dragon v2 30.5.2014 Zakladateľ firmy SpaceX Elon Musk dnes predstavil verejnosti po prvý krát pilotovanú verziu vesmírnej lode Dragon. Verzia 2 je o niečo väčšia ako prvá nepilotovaná verzia lode. Tiež bude obsahovať nákladný priestor v zadnej časti, aj keď o niečo väčší. Má však viacero ďalších vizuálnych a hlavne funkčných rozdielov. Na palube môže prepravovať 7 člennú posádku. Loď by mala mať odklápací nos ukrývajúci spojovací adaptér a pravdepodobne aj vyklápacie slnečné panely. Najväčším rozdielom je však použitie nových motorov SuperDraco. Tieto majú slúžiť nie len ako záchranný systém počas štartu lode, ale aj na mäkké pristátie na Zemi. Na rozdiel od prvej verzie má totiž loď pristávať na pevnom povrchu, bez pomoci padákov a nie na hladine oceánu. Z toho dôvodu loď obsahuje aj pristávacie nohy. Spoločnosť SpaceX totiž vsadila hlavne na opätovnú použiteľnosť lode. Samotné motory SuperDraco by mali bez väčšej údržby zvládnuť minimálne 10 štartov. Motory sú vyrobené revolučnou technológiou 3D tlače, čo vo veľkej miere šetrí hlavne finančné zdroje spoločnosti. Samotná loď by mala byť pripravená na nepilotovaný let už v roku 2015 a na rok 2016 sa počíta už s pilotovaným letom, čo je o rok skôr, ako požadovala NASA. prehrať video
	SpaceX si prenajala štartovací komplex 39A 16.4.2014 Súkromná spoločnosť SpaceX si prenajala od NASA štartovací komplex LC-39A na 20 rokov pre štarty svojej rakety Falcon-Heavy. Štartovací komplex bol v minulosti využívaný na štarty ľudí k Mesiacu raketami Saturn a tiež americkými pilotovanými raketoplánmi STS. Štarty rakety Falcon-Heavy by mali časom tiež vynášať pilotované verzie lode Dragon, ale aj iné komerčné družice. Pre štart rakety navyše nebude nutné likvidovať existujúcu štartovaciu vežu využívanú raketoplánmi STS. Prvý štart rakety by sa mal uskutočniť už v roku 2015. Susedný štartovací komplex LC-39B už prešiel kompletnou rekonštrukciou, pri ktorej bola zrušená aj štartovacia veža pre raketoplány a v súčasnosti sa pripravuje pre štarty plánovaného systému NASA superrakety SLS, ktorého prvý štart je očakávaný až na rok 2017.
	Sonda ISEE-3 / ICE stále žije 20.3.2014 V poobedňajších hodinách 2. marca 2014 sa úspešne podarilo rádioamatérom z Bochumského observatória (Nemecko) zachytiť signál z rádiomajáka sondy ISEE-3 nachádzajúcej sa na heliocentrickej dráhe. Zachytenie signálu sa podarilo vďaka presným súradniciam získaných zo služby JPL Horizons a na zachytenie signálu použili 20m širokú anténu observatória. Výkon vysielača na palube sondy v tomto čase dosahoval výkon 10 W. Misia sondy bola ukončená v roku 1997, no napriek tomu sa uvažuje o jej neskoršom oživení v rokoch 2017 alebo 2018 počas blízkych preletov okolo niektorej z komét a dokonca aj o odchyte sondy a jej návrat na Zem.

Archív správ z kozmonautiky