Kozmonautika

Vesmírna databáza Kozmonautika Vám ponúka všetky kozmické lety, rakety, kozmonautov, vesmírne lode, kozmodrómy, orbitálne stanice, medziplanetárne sondy, odkazy na zaujímavé web stránky, živé prenosy z plánovaných udalostí a veľa ďalších zaujímavých informácií o kozmonautike.

Posledné pridané obrázky a videá

Krátke správy z kozmonautiky

	Treťou slovenskou družicou je Veronika 11.11.2023 Americká raketa Falcon 9 spolu s veľkým množstvom ďalších družíc úspešne vyniesla aj tretiu slovenskú družicu. Jedná sa o malú družicu veľkosti CubeSat 1U, ktorá bola vyrobená spoločnosťou Spacemanic na súkromnú objednávku slovenského podnikateľa Borisa Procika. Družica je venovaná dcére pána Procika, po ktorej získala meno a na želanie špeciálnu ružovú farbu. Vďaka nej sa stala prvou ružovou družicou na svete. Cieľom družice je predovšetkým popularizácia rádioamatérskych aktivít na Slovensku so zameraním na deti a študentov stredných a vysokých škôl. Družica má okrem iného na palube aj dve kamery, ktoré by mali rádioamatérom byť schopné poskytovať získané zábery Zeme. Už sa tešíme na prvé zábery z družice! prehrať video
	Sonda OSIRIS-REx priviezla na Zem horniny z asteroidu 24.9.2023 Návratové púzdro sondy OSIRIS-REx úspešne pristálo v oblasti leteckej základne v americkom štáte Utah, západne od mesta Salt Lake City. Pristávacie púzdro o hmotnosti 50 kg a priemere takmer 80 cm bolo následne letecky prevezené do pripraveného laboratória v Johnson Space Center v Houstone (USA), kde bude v čistej a v ochrannej atmosfére miestnosti otvorené a vzorky asteroidu vybraté a preskúmané. Predpokladá sa, že sonde sa podarilo z asteroidu odobrať približne 250g povrchového materiálu. Materská sonda však ďalej pokračuje vo svojej misii. Očakáva sa, že ďalším telesom, ktoré by mohla sonda navštíviť, by mohol byť asteroid (99942) Apophis, ktorý často križuje obežnú dráhu Zeme a v budúcnosti by mohlo dôjsť aj k zrážke so Zemou. Pre túto druhú časť misie bola sonda premenovaná na OSIRIS-APEX (skratka z APophis EXplorer). Sonda by mala k asteroidu priletieť približne v apríli v roku 2029. prehrať video
	Prvá indická sonda pristála na Mesiaci 23.8.2023 Po vyše mesiac trvajúcom lete sa indickej sonde Chandrayaan 3, presnejšie jej pristávaciemu modulu Vikram 2, podarilo uskutočniť úspešné mäkké pristátie na Mesiaci. Je to prvé mäkké pristátie indickej sondy na Mesiaci a celkovo na inom vesmírnom telese. Zároveň sa India stala štvrtou krajinou, ktorej sa podarilo mäkko pristáť na povrchu Mesiaca, hneď po ZSSR, USA a Číne. Pristávací modul o hmotnosti 1752 kg je momentálne sondou, ktorá pristála najbližšie k mesačnému pólu. Miesto pristátia sa totiž nachádza len o kúsok pred 70. rovnobežkou južnej mesačnej šírky. Vedci preto očakávajú, že by mohla pomôcť odhaliť prítomnosť pevného ľadu na povrchu Mesiaca. Najbližšie sa k južnému pólu Mesiaca dostala sonda Lunar Prospector. Tá však nepristála, ale riadene dopadla na povrch Mesiaca len 2,5 stupňa od južného pólu. Na palube sondy sa nachádza aj malé autonómne vozidlo Pragyan 2. Materské teleso sonda Chandrayaan 3 zostalo obiehať Mesiac na jeho obežnej dráhe a bude pokračovať vo svojej misii. Jednotlivé moduly misie sú kópiou predchádzajúcej neúspešnej misie sondy Chandrayaan 2, ktorá mala za úlohu pristáť na mesačnom povrchu s modulom Vikram a vozidlom Pragyan. prehrať video
	Rok 2022 - rekordný rok v Kozmonautike 30.12.2022 Máme za sebou rekordný rok v Kozmonautike. V priebehu roka bolo zlomených niekoľko doteraz platných rekordov a podaktoré boli zase vyrovnané. Počet úspešných štarov rakiet: Minulý rok sa síce podarilo tento rekord z roku 1984 prekonať o 6 štartov, tento rok sa však celkový počet úspešných štartov vyšplhal na číslo 179, čím bol rekort z predchádzajúceho roka posunutý až o 44 úspešných štartov rakiet. Vyše tretinu z týchto štartov pritom uskutočnil jediný typ rakety a to Falcon 9FT. Počet družíc vypustených na obežnú dráhu: Tento rok pokračoval v trende zvyšujúceho sa počtu vypustených družíc, ktorý trvá už 6 rokov. Za neustále zvyšovanie počtu družíc môže predovšetkým program telekomunikačných družíc Starlink a uvidíme, či budúci rok bude v tomto trende pokračovať. V roku 2022 dosiahol počet vypustených družíc až číslo 2490 a rekord z predchádzajúceho roka bol zvýšený o 666 telies. Počet štarov sond: V roku 2022 síce počet vypustených sond (telies vypustených na dráhu mimo obežnej dráhy Zeme) nebol rekordný, avšak dosiahol hodnotu 17, ktorá nebola prekonaná a ani vyrovnaná od roku 1971. Počet ľudí vo vesmíre: V roku bol opätovne dosiahnutý maximálny počet ľudí v počte 14, ktorý bol prvý krát dosiahnutý v roku 2021. Tento počet sa podarilo v priebehu roka dosiahnuť až dva krát. V roku 2022 absolvovalo svoj prvý štart aj viacero rakiet. Tento počet už nebol síce rekordný, ale stále sa jedná o pozoruhodné číslo. Svoj prvý orbitálny štart absolvovala raketa CZ-6A, Angara-1.2, Electron Photon-IP, Vega-C, Zhongke-1A, SLS a Jielong-3 a rakety SSLV, Zhuque-2 absolvovali prvý, avšak neúspešný štart. Zaujímavým faktom ešte je, že v roku 2022 svoj prvý orbitálny vesmírny let absolvovalo až 15 ľudí. Nie je to síce rekordný počet, ale od doby, kedy boli odstavené americké raketoplány, toto číslo konečne presiahlo počet 10 (naposledy to bolo 22 nových kozmonautov v roku 2009).
	Prvý štart mesačnej rakety SLS 16.11.2022 Vesmírny program Artemis, ktorého cieľom je opätovné pristátie ľudí na Mesiaci sa posunul do ďalšej fázy. Obrovská nosná raketa SLS prvý krát úspešne odštartovala z Kennedyho vesmírneho strediska. Na palube bola nepilotovaná vesmírna loď Orion Artemis 1. Posádku tvorili len 3 figuríny oblečené do skafandrov. Cieľom tejto misie je hlavne preverenie všetkých systémov, a hlavne úspešné pristátie vesmírnej lode na Zemi (na hladine Tichého oceánu). Ak bude celý let prebiehať podľa plánu, nasledujúca misia lode Orion na obežnú dráhu Mesiaca by už mala byť pilotovaná. prehrať video

Archív správ z kozmonautiky