|
|
|
Dnes je
16.9.2019
|
|
Historický kalendár
|
Dnes sa stalo:
Narodil sa:
Kregel
Hoburg
Štarty:
Ops 1686
DMSP-4A F1
Sparta 7
Kosmos 177
Kosmos 241
Kosmos 362
Kosmos 519
Kosmos 760
a ďalšie...
|
|
|
Vesmírne lode
Pod vesmírnou loďou rozumieme vesmírne teleso vyrobené ľudskou rukou, určené na prepravu osôb a materiálu na obežnú dráhu, mimo nej a naspäť. Suborbitálne lety lodí sú uvádzané len ak boli súčasťou orbitálneho programu.
Zoznam doteraz použitých vesmírnych lodí:
|
Vostok |
- Prvá ruská a vlastne prvá vesmírna loď vôbec. Ďalší z triumfov rusov zo začiatkov vesmírnych pretekov s američanmi. Išlo vlastne o jednoduchú návratovú kapulu guľového tvaru s primontovanými brzdnými motormi. |
|
Mercury |
- Prvá americká vesmírna loď. Skôr než absolvovala prvý orbitálny let s posádkou, bola tiež vyskúšaná pri viacerých balistických pilotovaných aj nepilotovaných letoch. |
|
Voschod |
- Veľa muziky za málo peňazí. Aj takto by sa dala definovať táto "nová" ruská loď. Je to totiž len trošku pozmenená loď Vostok s vysúvacím pretlakovým tunelom na opustenie lode. Pri svojom prvom lete boli do priestoru, ktorý pôvodne (vo Vostoku) okupoval jeden pilot nasáčkovaný až traja kozmonauti. |
|
Gemini |
- Americká loď, vytvorená na otestovanie manévrovacích schopností posádky vo vesmíre, priblíženia sa k inému telesu a následnému pripojeniu, a koniec koncov aj na otestovanie výstupu do otvoreného kozmického priestoru. Išlo o otestovanie všetkých technológií pred plánovaným vyslaním človeka na Mesiac. |
|
Apollo |
- Triumf amerického vesmírneho programu. Loď, ktorej pristávací modul šesť krát úspešne pristál na povrchu Mesiaca, a ktorá svoju posádku následne aj dopravila na Zem. |
|
Sojuz |
- Eso súčasného ruského programu pilotovaných letov do vesmíru. Loď, ktorá za necelých 40 rokov prešla viacerými technickými vylepšeniami, ale v princípe sa do týchto čias nezmenila. |
|
STS - Space Shuttle |
- Americký raketoplán. Opakovane použiteľná vesmírna loď. Veľakrát vyzdvihovaný, ale aj zatracovaný vesmírny dopravný prostriedok schopný dopraviť na obežnú dráhu nie len 8-člennú posádku, ale aj ťažké družice a vesmírne telesá, ako aj ich odchytenie a návrat na Zem. Zatiaľ je to však neoddeliteľná súčasť neúmerne nákladného vesmírneho programu USA. |
|
Progress |
- Bezposádková ruská nákladná loď, určená na dopravu paliva a zásob pre posádky na orbitálnych staniciach Saljut, Mir a ISS. Táto loď ako jedniná z tu spomenutých nie je upravená na bezpečné pristávanie na Zemi. |
|
Buran |
- Ruský raketoplán. Svojho pilotovaného letu sa dodnes nedožil a už sa ho asi ani nedočká, nakoľko program jeho letov bol nadobro zrušený. Konštrukčne je až moc podobný americkému. V súčasnosti slúži už len ako výstavný exponát v dejinách ruskej kozmonautiky. |
|
Shenzhou |
- Zázrak čínskeho vesmírneho programu. Prvá čínska vesmírna pilotovaná loď svojim tvarom trocha nápadne pripomína ruský Sojuz, takže hovoriť o čisto čínskej technológii sa tu určite nedá. |
|
ATV |
- Prvá európska vesmírna loď. Ide o nepilotovanú, bezposádkovú nákladnú loď, ktorá má za úlohu dopravovať materiál a zásoby na orbitálnu stanicu. Na rozdiel od ruských Progressov dokáže dopraviť aj rozmernejšie zariadenia. |
|
HTV |
- Prvá japonská vesmírna loď. Ide o nepilotovanú, bezposádkovú nákladnú loď, ktorá má za úlohu dopravovať materiál a zásoby na orbitálnu stanicu. Nákladná sekcia lode môže pozostávať z obývatelnej a neobývatelnej časti, alebo z dvoch obývatelných častí. |
|
Dragon |
- Nákladná vesmírna loď vyrobená americkou súkromnou spoločnosťou SpaceX pre zásobovanie medzinárodnej stanice ISS. Primárne sa má využívať hlavne ako bezposádkový dopravný prostriedok, v budúcnosti sa však počíta aj s pilotovanou verziou. |
|
Cygnus |
- Nákladná vesmírna loď vyrobená americkou súkromnou spoločnosťou Orbital Sciences Corporation pre zásobovanie medzinárodnej stanice ISS. Loď je určená len na prevoz materiálu na stanicu. Nie je schopná pristáť na Zemi. |
|
|
