Archív krátkych správ z kozmonautiky
![]() | Interaktívna mapa sond na povrchu Mesiaca a planét19.1.2026Do web stránky bola doplnená sekcia, ktorá vám prehľadným spôsobom zobrazí mapu 5 veľkých telies našej Slnečnej sútavy, na ktoré dopadli alebo pristáli telesá vyrobené ľudskou rukou.
K dispozícii máte momentálne mapu Merkúru, Venuše, Mesiaca, Marsu a saturnovho mesiaca Titanu. Tieto mapy majú tiež k dispozícii dve úrovne priblíženia.
Mapu je možné posúvať pomocou myši a pri niektorých telesách slnečnej sústavy máte k dispozícii aj samostatnú mapu okolia severného a južného pólu (pre Mesiac, Merkúr, Mars a Titan). |
![]() | Štatistika štartov za rok14.1.2026
Do web stránky bola doplnená štatistika štartov pre konkrétny rok. Taktiež sa tu nachádza jednoduchý prehľad zobrazujúci úspešnosť štartov počas roka. Verím, že toto malé vylepšenie ešte viac spetrstrí bohatú ponuku informácií, ktorú vám táto web stránka o kozmonautike prináša. |
![]() | Rok 2025 - ďalší rekordný rok je za nami1.1.2026Viacero rekordov z roka 2024 sa opät otriaslo v základoch. Pripomeňme si teda, čo zaujímavé sa udialo v roku 2025.
Počet úspešných štarov rakiet: Rekordným nebol len celkový počet, ale aj počet štartov za mesiac. Tu sa nie len že podarilo prelomiť hranicu 30 štartov za mesiac, v decembri 2025 sa podarilo uskutočniť až 40 štartov za mesiac.
Rok nových opakovane použiteľných rakiet:
Koniec rakiet:
Počet družíc:
Nové kozmodrómy:
Ľudia vo vesmíre: Napriek tomu padol drobný rekord, a síce po vyše 15 rokoch sa opäť počet nováčikov vo vesmíre vyľplhal nad číslo 15. V roku 2025 letelo totiž do vesmíru až 19 nováčikov. Nie je to síce absolútny rekord, ale viac nováčikov letelo do vesmíru naposledy v roku 2009.
Vylepšenia web stránky: |
![]() | Neplánovaná výmena posádok14.11.2025Dnes sa na Zem neplánovane vrátila vesmírna loď Shenzhou 21 s posádkou vesmírnej lode Shenzhou 20. Pôvodne nebola plánovaná žiadna výmena posádok, avšak začiatkom novembra 2025 bolo zistené poškodenie okna návratového modulu lode Shenzhou 20 mikrometeoritom. Čínske autority preto najprv pozdržali návrat posádky Shenzhou 20 na Zem, a následne rozhodli, že bezpečnejšie bude, ak táto posádka uskutoční návrat v novej / čerstvej vesmírnej lodi Shenzhou 21, ktorá sa k orbitálnej stanici Tiangong aj s novou posádkou pripojila koncom októbra 2025. Posádka lode Shenzhou 20 mala za sebou už vyše 200 dní vo vesmíre a bolo nutné ich vystriedať a poslať domov. Na Zemi pristáli preto v návratovom module lode Shanzhou 21, pričom vo vesmíre boli 203 dní, čo je nový čínsky rekord v dĺžke pobytu posádky vo vesmíre. Nová posádka stanice Tiangong bude musieť počkať na novú prázdnu vesmírnu loď Shanzhou (22), ktorú neskôr použije na návrat na Zem v polovici roka 2026. Poškodená vesmírna loď Shenzhou 20 následne pristane bez posádky. |
![]() | Prieskum mesiacov planét1.10.2025
Do web stránok jednotlivých planét bola doplnená podrobná informácia o prieskume konkrétnych mesiacov rôznymi sondami. Jedná sa nie len o sondy, ktoré danou sústavou planéty len prelietali ako napr. sonda Voyager 2, ale aj o prieskum sond, ktoré skúmali konkrétnu planétu z obežnej dráhy dlhodobo ako umelé družice ako napr. sondy Galileo, Cassini a ďalšie. |
![]() | Štatistika - Aktuálny počet družíc okolo Zeme7.8.2025Na základe dostupných dát v databáze som pre vás pripravil ďalšiu zaujímavú stránku do sekcie štatistík. Tento krát sa jedná o graf, zobrazujúci aktuálny počet družíc na obežných dráhach okolo Zeme. Graf zobrazuje počet družíc so známymi obežnými dráhami, ktorých dráhy zasahujú do vybratých intervalov výšky nad Zemským povrchom (napr. 300 - 400 - 500km... atď). Verím že táto grafická intepretácia dát bude pre vás zaujímavá a že obohatí obsah na tomto portáli, ktorý pre vás pravidelne aktualizujem. |
![]() | Blue Ghost M1 - Úspech po dlhom čakaní2.3.2025Americká sonda Blue Ghost M1 úspešne pristála na povrchu Mesiaca a začala realizovať plánované experimenty. Táto udalosť bola dlho očakávaná nie len z toho dôvodu, že od štartu sondy až po pristátie ubehlo takmer 1,5 mesiaca, ale obzvlášť preto, lebo USA čakalo na úspešné pristátie na Mesiaci od pristátia vesmírnej lode Apollo 17. V minulom roku 2024 síce pristála na Mesiaci sonda Nova-C IM-1, jej pristátie však nebolo veľmi úspešné, nakoľko sa jej zlomil podvozok a sonda zostala ležať na boku, čo bol dôvod predčasného ukončenia misie sondy. Sonda Blue Ghost M1 však hladko pristála bez menšieho zaváhania v oblasti Mora Nepokojov (Mare Crisium) neďaleko krátera Mons Latreille. Stav a pozícia sondy predpovedá dlhodobejšiu misiu, avšak sonda bude musieť najprv dokázať, že vydrží prežiť dlhú mesačnú noc. Nakoľko však sonda pristála v cieľovej oblasti v čase východu Slnka, s istotou môžeme povedať, že výskum povrchu Mesiaca bude prebiehať minimálne najbližších 12-14 dní. Prehrať video |
![]() | Obežné dráhy družíc22.1.2025Do web stránky bol doplený proces synchronizácie všetkých telies na obežnej dráhe Zeme s databázou Space-Track.com, z ktorej sú čerpané informácie o aktuálnych obežných dráhach. Tým pádom majú od tohto dňa všetky družice nachádzajúce sa na obežnej dráhe Zeme uvedené aktuálne parametre obežnej dráhy ako perigeum, apogeum, sklon k rovníku a obežná doba. Tieto informácie nemajú (resp. nemajú aktuálne) telesá, ktoré zanikli v zemskej atmosfére, alebo pristáli na Zemi, alebo telesá, ktoré unikli zo sféry vplyvu Zemskej gravitácie (tj. medziplanetárne sondy a družice iných telies slnečnej sústavy). V databáze Space-Track.com sa tiež nenachádzajú telesá, ktoré štartovali len nedávno, nakoľko zaevidovanie dát novej družice vždy trvá nejaký čas (dáta sú k dispozícii cca po pár týždňoch až do jedného mesiaca). Obežnú dráhu tiež nemajú telesá, u ktorých nie je istý COSPAR identifikátor. Také majú väčšinou COSPAR uvedený s otáznikom, alebo s COSPAR označením XX. Presné COSPAR označenie sa znažím doplniť vždy, hneď ako sú v databáze tieto telesá identifikované. Tiež som doplnil prehľad obežných dráh pre programy družíc, kde si môžete pozrieť a porovnať jednotlivé obežné dráhy telies daného programu nachádzajúce sa na danej stránke. Túto informáciu nájdete v doplnenej novej záložke nazvanej Obežné dráhy. Nie je ale k dispozícii spoločný prehľad všetkých telies programu, ale len po stránkach, a to z dôvodu programov ako je Starlink, kde by sa všetky družice jednoducho nevošli do obrazovky a tento zoznam by bol pomerne ťažko čitateľný. |
![]() | Megaraketa New Glenn úspešná na prvý pokus16.1.2025Opakovane použiteľná megaraketa New Glenn spoločnosti Blue Origin úspešne odštartovala z americkej základne Cape Canaveral aj s testovacím telesom na palube. Štartu predchádzalo viacero posunov termínu, najskôr kvôli technickým nedostatkom, neskôr kvôli počasiu. Čakať sa však oplatilo, nakoľko rakete sa hneď na prvý pokus podarilo úspešne vynieisť na obežnú dráhu teleso na palube. Tým bola testovacia platforma Blue Ring Pathfinder určená na vynášanie viacerých ťažkých družíc súčasne. Prvý stupeň rakety mal plánovane pristáť na plávajúcej plošine Jacklyn v Atlantickom oceáne, avšak pri návrate do atmosféry došlo pravdepodobne k problémom s riadením stupňa a tým pádom bol jeho prvý pokus o pristátie neúspešný. Metóda riadenia tohto prvého stupňa počas návratu však ešte nikdy nebola prakticky vyskúšaná, inžinieri mali k dispozícii len počítačové simulácie, preto tento neúspech nebol neočakávaný. Prist8vacia plo3ina dostala meno Jacklyn po matke zakladateľa spoločnosti Blue Origin Jeffa Bezosa. Štart bol unikátny aj tým, že sa prvý krát v histórii stalo, že nová raketa súkromnej spoločnosti dosiahla obežnú dráhu hneď na prvý pokus. V súčasnosti je teda raketa New Glenn schopná vyniesť na palube najväčšie užitočné zaťaženie, nakoľko má aerodynamický kryt o priemere 7 metrov, čím tromfla všetky súčasné nosné rakety. Nehovoriac o hmotnosti telesa, ktorá môže mať až 45 ton pre nízku obežnú dráhu (LEO). Uvidíme, ako rýchlo dokáže spoločnosť Blue Origin tento štart zopakovať a či dôjde k zmene alebo úprave dizajnu rakety pre návrat prvého stupňa na Zem. Prehrať video |
![]() | Rok 2024 - Rok viacerých rekordov1.1.2025Lúčime sa s ďalším veľmi zaujímavým rokom z pohľadu kozmonautiky a výskumu vesmíru. Počet úspešných štarov rakiet: V roku 2024 sa podarilo nie len prekonať minuloročný rekord v úspešných štartoch rakiet, ale bol aj dostatočne navýšený. Preskočil magickú hranicu 250 štartov a skončil až na čísle 254. Z toho vyše polovicu (až 133 štartov) absolvovala americká raketa Falcon a jej verzie. Druhé v poradí boli čínske verzie rakety CZ so 49 štartami. Počet štartov za mesiac: Rekordným bol aj počet úspešných štartov za mesiac. V mesiaci november a december štartovalo až 30 rakiet. V novembri 2024 sa priemerne uskutočniť jeden štart každý deň. Počet družíc vypustených na obežnú dráhu: Napriek rekordnému počtu štartov rakiet, počet družíc vypustených za rok neprekonal rekord z roku 2023. Štatistika družíc sa zastavila na čísle 2857, tým pádom približne o 70 telies zaostala za minuloročným rekordom. Dôvodom bol predovšetkým fakt, že SpaceX prešiel s programom Starlink na verziu v2 mini, ktorá je väčšia oproti predchádzajúcim verziám tejto družice a na palube sa pri jednom štarte preto môže nachádzať len 20-25 družíc oproti dvojnásobnému počtu starších menších verzii družíc tohto programu. Nové verzie rakiet: Počas roku sme mali možnosť vidieť viacero štartov nových verzií rakiet. Úspešné boli prvé štarty rakiet Vulcan-Centaur, Yinli (Gravity), Angara A5/Orion, Ariane 6, Zhuque 2E, CZ 12, Kuaizhou 1A Pro a verzia CZ 5B/YZ2. Z tých, ktoré mali menej šťastia pri prvom štarte sme mohli vidieť neúspešný prvý štart rakety KAIROS. Počet ľudí na obežnej dráhe: Za rok 2024 štartovalo do vesmíru 28 ľudí. Rovnaký počet bol naposledy dosiahnutý v roku 2011, čo bol posledný rok, v ktorom štartovali americké raketoplány. Z nich bolo až 15 vesmírnych nováčikov predovšetkým vďaka civilným letom vesmírnej lode Crew Dragon pre program Axiom a Polaris Down. V septembri 2024 bolo však na 4 dni vo vesmíre rekordných 19 ľudí. Sondy a výskum vesmíru: V roku 2024 štartovalo až 22 medziplanetárnych sond, čo je počet, ktorý bol naposledy prekonaný len v roku 1969 vďaka vesmírnym pretekom o Mesiac medzi USA a ZSSR. USA zaznamenalo po 52 rokoch ďalšie mäkké pristátie na povrchu Mesiaca vďaka sonde Nova-C IM-1 a Japonsko dosiahlo vďaka sonde SLIM prvé historické mäkké pristátie na Mesiaci. Čína zase dosiahla prvý historický návrat horniny z povrchu odvrátenej strany Mesiaca vďaka sonde Chang'e 6. Vylepšenia web stránky: Do web stránky som v roku 2024 doplnil viacero vylepšení a noviniek. Boli doplnené schematické zobrazenia pristátí sond. Do sekcie štatistík som doplnil Štatistiku počtu ľudí vo vesmíre. K telesám boli doplnené označenia COSPAR, upravené bolo zobrazenie hlavičky, kde bol presunutý vyhľadávací formulár z bočného menu, pre rakety a lode bolo upravené tabuľkové zobrazenie, kde je už pre každý záznam zobrazený samostatný rok, boli prelinkované súvisiace programy družíc, pre jednotlivé lety vesmírnych lodí bolo doplnené zobrazenie loga a boli doplnené štatistické informácie k jednotlivým programom družíc. |
| Vedeli ste že... |
| Let lode Voschod 1, ktorá bola projektovaná pre dvojčlennú posádku, sa mohol uskutočniť s tromi kozmonautami len vďaka tomu, že kozmonauti nemali počas celého letu na sebe oblečené skafandre. |
| Aktuálne vo vesmíre | ||
|











