Archív krátkych správ z kozmonautiky

Slovenská družica Marína

Pán Boris Procik pridal do svojej zbierky ďalšiu družicu. Po prvej družici Veronika teraz prišla na rad Marina. Aj tento krát je za jej pomenovaním konkrétna osoba ale nenechajte sa pomýliť podobnosťou s menom postavy v básni Andreja Sládkoviča. Po dcére Veronike bola táto ďalšia družica pomenovaná po priateľke pána Procika.

Družica samozrejme poskytne svoje služby aj širokej rádioamatérskej komunite, ktorej okrem odpovedača by mala poskytnúť aj autentické snímky z obežnej dráhy pomocou palubnej kamery.

Tešísme sa teda z piatej slovenskej družice a veríme, že rozvoj kozmonautiky na Slovensku mieri správnym smerom.

Vylepšenia Mapy Slnečnej sústavy

V posledným mesiacoch boli zrealizované viaceré vylepšenia mapy Slnečnej sústavy. Ak ste zvedaví, aká hustá je aktuálna premávka v našej slnečnej sústave, tak neváhajte a kliknite sem.

Doplnené boli nasledujúce novinky:

• Upravené farebné rozlíšenie sond podľa ich stavu/funkčnosti (viď. vysvetlivky pod mapou).
• Dialóg s detailom telesa zobrazuje jeho obrázok (ak je známy).
• Mapu je možné posúvať pomocou uchopenia myšou.
• Redizajn ovládacej nástrojovej lišty (jej sprehľadnenie).
• Možnosť zadať presný dátum, ku ktorému chcem vidieť polohy telies.
• Dopočítanie predpokladaných polôh veľkého množstva sond z ich známych orbitálnych parametrov.
• Zobrazenie známych a vypočítaných polôh urýchlovacích raketových stupňov.
• Možnosť skryť raketové stupne.
• Pri dráhe telesa bol doplnený preklikávateľný zoznam udalostí.
• Možnosť priblížiť si mapu ku konkrétnemu telesu.
• Nástroj na výpočet vzájomnej vzdialenosti telies.

Návrat ľudí k Mesiacu

Toto nie je prvoaprílový žartík.
Ľudia sa naozaj vracajú k Mesiacu.

Úspešný štart rakety SLS vyniesol vesmírnu loď Orion Artemis 2 na eliptickú obežnú dráhu okolo Zeme. Cieľom posádky ďalej bude nie len preverenie všetkých palubných systémov, ale hlavne po dostatočnom zvýšení perigea obežnej dráhy aj prelet okolo Mesiaca.

Na rozdiel od misie Apollo 8, táto misia nemá za cieľ navedenie vesmírnej lode na obežnú dráhu okolo Mesiaca. Vesmírna loď má v pláne Mesiac iba obletieť a následne sa vrátiť na Zem.

Na palube sa nachádza štvorčlenná posádka pozostávajúca z troch američanov, Gregory Wiseman, Victor Glover a Christina Koch, a z jedného kanaďana, ktorým je Jeremy Hansen. Jeremy je zároveň jediný nováčik na tejto misii.

Interaktívna mapa sond na povrchu Mesiaca a planét

Do web stránky bola doplnená sekcia, ktorá vám prehľadným spôsobom zobrazí mapu 5 veľkých telies našej Slnečnej sútavy, na ktoré dopadli alebo pristáli telesá vyrobené ľudskou rukou.

K dispozícii máte momentálne mapu Merkúru, Venuše, Zeme, Mesiaca, Marsu a saturnovho mesiaca Titanu. Tieto mapy majú tiež k dispozícii dve úrovne priblíženia.
Jednotlivé miesta sú samozrejme prelinkované na konkrétne web stránky sond, vesmírnych lodí a iných telies, ktorých polohu na povrchu poznáme.

Pre Zem sa na mape zobrazujú jednotlivé kozmodrómy.

Mapu je možné posúvať pomocou myši a pri niektorých telesách slnečnej sústavy máte k dispozícii aj samostatnú mapu okolia severného a južného pólu (pre Mesiac, Merkúr, Mars a Titan).
Ďalšie funkcie rád doplním neskôr.

Štatistika štartov za rok

Do web stránky bola doplnená štatistika štartov pre konkrétny rok.
Nájsť ju môžete pri zozname všetkých štartov v danom roku, kde pribudla nová záložka, za ktorá vám zobrazují pomer počtu štartov rôznych typov rakiet (úspešný alebo neúspešný) v tabuľkovej a aj grafickej podobe. Pri prechode myšou ponad jednotlivé plochy koláčového grafu sa vám zobrazí informácia, ku ktorej konkrétnej rakete daný dielik patrí.

Taktiež sa tu nachádza jednoduchý prehľad zobrazujúci úspešnosť štartov počas roka.

Verím, že toto malé vylepšenie ešte viac spetrstrí bohatú ponuku informácií, ktorú vám táto web stránka o kozmonautike prináša.

Rok 2025 - ďalší rekordný rok je za nami

Viacero rekordov z roka 2024 sa opät otriaslo v základoch. Pripomeňme si teda, čo zaujímavé sa udialo v roku 2025.

Počet úspešných štarov rakiet:
V roku 2025 bola nie len prekonaná magická hranica 300 úspešných orbitálnych štartov, ale táto hranica bola posunutá až na métu 315. Z toho len raketa Falcon spoločnosti SpaceX uskutočnila 165 úspešných štartov s pristátím prvého stupňa rakety.

Rekordným nebol len celkový počet, ale aj počet štartov za mesiac. Tu sa nie len že podarilo prelomiť hranicu 30 štartov za mesiac, v decembri 2025 sa podarilo uskutočniť až 40 štartov za mesiac.

Rok nových opakovane použiteľných rakiet:
Okrem už spomínanej rakety Falcon sa na štartovaciu plochu postavilo viacero nových rakiet, z ktorých veľa bolo aj znova použiteľných. Spoznali sme raketu New Glenn, Čína predstavila rakety CZ-8A, CZ-12A, Zhuque-3, tiež sme sa zoznámili s malými nosičmi ako austrálsky Eris, nemecký Spectrum, alebo juhokórejský Hanbit Nano.

Koniec rakiet:
Zoznam aktívnych rakiet sa mení. A nie len nové pribúdajú, ale sú aj rakety, s ktorými sme sa v roku 2025 rozlúčili. Konkrétne to bola japonská raketa H-II.

Počet družíc:
Rovnako ako sme dosiahli nový rekord v úspešných štartoch rakiet, tak isto sme dosiahli nový rekord v počte vypustených telies. Doterajší rekord bol 2907. Tento rok bol nie len prekročný počet 3000, ale družice presiahli aj métu 4000 a zastavili sa až na astronomickom počte 4530.

Nové kozmodrómy:
Okrem nových rakiet sme moli možnosť oboznámiť sa aj s niekoľkými novými kozmodrómami. Pribudli mám do zoznamu austrálsky kozmodróm Bowen a nórsky Andøya. Rusko si poškodilo jedinú štartovaciu rampu pre pilotované lety a Čína zase masovo stavia nové a nové štartovacie rampy.

Ľudia vo vesmíre:
Počas roku 20025 sa síce nepodarilo prekonať a ani dorovnať rekord z roku 2024 v aktuálnom počte ľudí na obežnej dráhe, avšak koncom roka nastal špeciálny moment, kedy bolo k orbitálnej stanici ISS pripojených naraz až rekordných 8 vesmírnych lodí súčasne. Jednalo sa o 2 vesmírne lode Sojuz, 2 lode Progress, 2 lode Dragon a po jednej lodi Cygnus a HTV.

Napriek tomu padol drobný rekord, a síce po vyše 15 rokoch sa opäť počet nováčikov vo vesmíre vyšplhal nad číslo 15. V roku 2025 letelo totiž do vesmíru až 19 nováčikov. Nie je to síce absolútny rekord, ale viac nováčikov letelo do vesmíru naposledy v roku 2009.

Vylepšenia web stránky:
Tento rok som mal možnosť rozšíriť web stránku o viacero nových sekcií a vylepšení, ktoré verím, že obohatia váš prehľad o kozmonautike. Doplnené boli obežné dráhy družíc v grafoch, štatistika aktuálneho počtu družíc okolo Zeme, informácie o prieskume mesiacov planét, komét a asteroidov, výpočty parametrov obežných dráh, detaily asteroidov a komét, dopočítané boli dráhy väčšiny starších sond, zmena hlasovacieho systému pre Miss kozmonautika, automatická aktualizácia parametrov obežných dráh družíc Zeme, veľa ďalších drobných zmien a úprav, a ešte viac nového obsahu a popisov družíc, medziplanetárnych sond a rakiet.

Neplánovaná výmena posádok

Dnes sa na Zem neplánovane vrátila vesmírna loď Shenzhou 21 s posádkou vesmírnej lode Shenzhou 20. Pôvodne nebola plánovaná žiadna výmena posádok, avšak začiatkom novembra 2025 bolo zistené poškodenie okna návratového modulu lode Shenzhou 20 mikrometeoritom. Čínske autority preto najprv pozdržali návrat posádky Shenzhou 20 na Zem, a následne rozhodli, že bezpečnejšie bude, ak táto posádka uskutoční návrat v novej / čerstvej vesmírnej lodi Shenzhou 21, ktorá sa k orbitálnej stanici Tiangong aj s novou posádkou pripojila koncom októbra 2025.

Posádka lode Shenzhou 20 mala za sebou už vyše 200 dní vo vesmíre a bolo nutné ich vystriedať a poslať domov. Na Zemi pristáli preto v návratovom module lode Shanzhou 21, pričom vo vesmíre boli 203 dní, čo je nový čínsky rekord v dĺžke pobytu posádky vo vesmíre.

Nová posádka stanice Tiangong bude musieť počkať na novú prázdnu vesmírnu loď Shanzhou (22), ktorú neskôr použije na návrat na Zem v polovici roka 2026. Poškodená vesmírna loď Shenzhou 20 následne pristane bez posádky.

Prieskum mesiacov planét

Do web stránok jednotlivých planét bola doplnená podrobná informácia o prieskume konkrétnych mesiacov rôznymi sondami. Jedná sa nie len o sondy, ktoré danou sústavou planéty len prelietali ako napr. sonda Voyager 2, ale aj o prieskum sond, ktoré skúmali konkrétnu planétu z obežnej dráhy dlhodobo ako umelé družice ako napr. sondy Galileo, Cassini a ďalšie.

Tiež boli k jednotlivým mesiacom doplnené detailné informácie o ich obežnej dráhe a o ich fyzikálnych charakteristikách.

Táto úprava sa týka predovšetkým mesiacov planét Mars, Jupiter, Saturn, Urán a Neptún.

Doplnené boli samozrejme len informácie, ktoré boli sú verejne dispozícii na internete (tj. chýba dosť veľa informácií k prieskumu mesiacov planéty Mars, inak by mali byť všetky ostatné informácie o prieskume mesiacov planét kompletné).

Štatistika - Aktuálny počet družíc okolo Zeme

Blue Ghost M1 - Úspech po dlhom čakaní