Archív krátkych správ z kozmonautiky

12 3 4 5 6 7 8 9 10 11 12 13 14 15 16 17 18 19 20 21

	Blue Ghost M1 - Úspech po dlhom čakaní 2.3.2025 Americká sonda Blue Ghost M1 úspešne pristála na povrchu Mesiaca a začala realizovať plánované experimenty. Táto udalosť bola dlho očakávaná nie len z toho dôvodu, že od štartu sondy až po pristátie ubehlo takmer 1,5 mesiaca, ale obzvlášť preto, lebo USA čakalo na úspešné pristátie na Mesiaci od pristátia vesmírnej lode Apollo 17. V minulom roku 2024 síce pristála na Mesiaci sonda Nova-C IM-1, jej pristátie však nebolo veľmi úspešné, nakoľko sa jej zlomil podvozok a sonda zostala ležať na boku, čo bol dôvod predčasného ukončenia misie sondy. Sonda Blue Ghost M1 však hladko pristála bez menšieho zaváhania v oblasti Mora Nepokojov (Mare Crisium) neďaleko krátera Mons Latreille. Stav a pozícia sondy predpovedá dlhodobejšiu misiu, avšak sonda bude musieť najprv dokázať, že vydrží prežiť dlhú mesačnú noc. Nakoľko však sonda pristála v cieľovej oblasti v čase východu Slnka, s istotou môžeme povedať, že výskum povrchu Mesiaca bude prebiehať minimálne najbližších 12-14 dní. Prehrať video
	Obežné dráhy družíc 22.1.2025 Do web stránky bol doplený proces synchronizácie všetkých telies na obežnej dráhe Zeme s databázou Space-Track.com, z ktorej sú čerpané informácie o aktuálnych obežných dráhach. Tým pádom majú od tohto dňa všetky družice nachádzajúce sa na obežnej dráhe Zeme uvedené aktuálne parametre obežnej dráhy ako perigeum, apogeum, sklon k rovníku a obežná doba. Tieto informácie nemajú (resp. nemajú aktuálne) telesá, ktoré zanikli v zemskej atmosfére, alebo pristáli na Zemi, alebo telesá, ktoré unikli zo sféry vplyvu Zemskej gravitácie (tj. medziplanetárne sondy a družice iných telies slnečnej sústavy). V databáze Space-Track.com sa tiež nenachádzajú telesá, ktoré štartovali len nedávno, nakoľko zaevidovanie dát novej družice vždy trvá nejaký čas (dáta sú k dispozícii cca po pár týždňoch až do jedného mesiaca). Obežnú dráhu tiež nemajú telesá, u ktorých nie je istý COSPAR identifikátor. Také majú väčšinou COSPAR uvedený s otáznikom, alebo s COSPAR označením XX. Presné COSPAR označenie sa znažím doplniť vždy, hneď ako sú v databáze tieto telesá identifikované. Tiež som doplnil prehľad obežných dráh pre programy družíc, kde si môžete pozrieť a porovnať jednotlivé obežné dráhy telies daného programu nachádzajúce sa na danej stránke. Túto informáciu nájdete v doplnenej novej záložke nazvanej Obežné dráhy. Nie je ale k dispozícii spoločný prehľad všetkých telies programu, ale len po stránkach, a to z dôvodu programov ako je Starlink, kde by sa všetky družice jednoducho nevošli do obrazovky a tento zoznam by bol pomerne ťažko čitateľný.
	Megaraketa New Glenn úspešná na prvý pokus 16.1.2025 Opakovane použiteľná megaraketa New Glenn spoločnosti Blue Origin úspešne odštartovala z americkej základne Cape Canaveral aj s testovacím telesom na palube. Štartu predchádzalo viacero posunov termínu, najskôr kvôli technickým nedostatkom, neskôr kvôli počasiu. Čakať sa však oplatilo, nakoľko rakete sa hneď na prvý pokus podarilo úspešne vynieisť na obežnú dráhu teleso na palube. Tým bola testovacia platforma Blue Ring Pathfinder určená na vynášanie viacerých ťažkých družíc súčasne. Prvý stupeň rakety mal plánovane pristáť na plávajúcej plošine Jacklyn v Atlantickom oceáne, avšak pri návrate do atmosféry došlo pravdepodobne k problémom s riadením stupňa a tým pádom bol jeho prvý pokus o pristátie neúspešný. Metóda riadenia tohto prvého stupňa počas návratu však ešte nikdy nebola prakticky vyskúšaná, inžinieri mali k dispozícii len počítačové simulácie, preto tento neúspech nebol neočakávaný. Prist8vacia plo3ina dostala meno Jacklyn po matke zakladateľa spoločnosti Blue Origin Jeffa Bezosa. Štart bol unikátny aj tým, že sa prvý krát v histórii stalo, že nová raketa súkromnej spoločnosti dosiahla obežnú dráhu hneď na prvý pokus. V súčasnosti je teda raketa New Glenn schopná vyniesť na palube najväčšie užitočné zaťaženie, nakoľko má aerodynamický kryt o priemere 7 metrov, čím tromfla všetky súčasné nosné rakety. Nehovoriac o hmotnosti telesa, ktorá môže mať až 45 ton pre nízku obežnú dráhu (LEO). Uvidíme, ako rýchlo dokáže spoločnosť Blue Origin tento štart zopakovať a či dôjde k zmene alebo úprave dizajnu rakety pre návrat prvého stupňa na Zem. Prehrať video
	Rok 2024 - Rok viacerých rekordov 1.1.2025 Lúčime sa s ďalším veľmi zaujímavým rokom z pohľadu kozmonautiky a výskumu vesmíru. Počet úspešných štarov rakiet: V roku 2024 sa podarilo nie len prekonať minuloročný rekord v úspešných štartoch rakiet, ale bol aj dostatočne navýšený. Preskočil magickú hranicu 250 štartov a skončil až na čísle 254. Z toho vyše polovicu (až 133 štartov) absolvovala americká raketa Falcon a jej verzie. Druhé v poradí boli čínske verzie rakety CZ so 49 štartami. Počet štartov za mesiac: Rekordným bol aj počet úspešných štartov za mesiac. V mesiaci november a december štartovalo až 30 rakiet. V novembri 2024 sa priemerne uskutočniť jeden štart každý deň. Počet družíc vypustených na obežnú dráhu: Napriek rekordnému počtu štartov rakiet, počet družíc vypustených za rok neprekonal rekord z roku 2023. Štatistika družíc sa zastavila na čísle 2857, tým pádom približne o 70 telies zaostala za minuloročným rekordom. Dôvodom bol predovšetkým fakt, že SpaceX prešiel s programom Starlink na verziu v2 mini, ktorá je väčšia oproti predchádzajúcim verziám tejto družice a na palube sa pri jednom štarte preto môže nachádzať len 20-25 družíc oproti dvojnásobnému počtu starších menších verzii družíc tohto programu. Nové verzie rakiet: Počas roku sme mali možnosť vidieť viacero štartov nových verzií rakiet. Úspešné boli prvé štarty rakiet Vulcan-Centaur, Yinli (Gravity), Angara A5/Orion, Ariane 6, Zhuque 2E, CZ 12, Kuaizhou 1A Pro a verzia CZ 5B/YZ2. Z tých, ktoré mali menej šťastia pri prvom štarte sme mohli vidieť neúspešný prvý štart rakety KAIROS. Počet ľudí na obežnej dráhe: Za rok 2024 štartovalo do vesmíru 28 ľudí. Rovnaký počet bol naposledy dosiahnutý v roku 2011, čo bol posledný rok, v ktorom štartovali americké raketoplány. Z nich bolo až 15 vesmírnych nováčikov predovšetkým vďaka civilným letom vesmírnej lode Crew Dragon pre program Axiom a Polaris Down. V septembri 2024 bolo však na 4 dni vo vesmíre rekordných 19 ľudí. Sondy a výskum vesmíru: V roku 2024 štartovalo až 22 medziplanetárnych sond, čo je počet, ktorý bol naposledy prekonaný len v roku 1969 vďaka vesmírnym pretekom o Mesiac medzi USA a ZSSR. USA zaznamenalo po 52 rokoch ďalšie mäkké pristátie na povrchu Mesiaca vďaka sonde Nova-C IM-1 a Japonsko dosiahlo vďaka sonde SLIM prvé historické mäkké pristátie na Mesiaci. Čína zase dosiahla prvý historický návrat horniny z povrchu odvrátenej strany Mesiaca vďaka sonde Chang'e 6. Vylepšenia web stránky: Do web stránky som v roku 2024 doplnil viacero vylepšení a noviniek. Boli doplnené schematické zobrazenia pristátí sond. Do sekcie štatistík som doplnil Štatistiku počtu ľudí vo vesmíre. K telesám boli doplnené označenia COSPAR, upravené bolo zobrazenie hlavičky, kde bol presunutý vyhľadávací formulár z bočného menu, pre rakety a lode bolo upravené tabuľkové zobrazenie, kde je už pre každý záznam zobrazený samostatný rok, boli prelinkované súvisiace programy družíc, pre jednotlivé lety vesmírnych lodí bolo doplnené zobrazenie loga a boli doplnené štatistické informácie k jednotlivým programom družíc.
	Nová raketa Ariane 6 vyniesla do vesmíru ďalšiu slovenskú družicu 9.7.2024 Prvý štart úplne nového typu rakety Ariane 6 nebol len sviatkom pre nadšencov vesmírnych rakiet, ale aj pre Slovensko. Na palube sa totiž nachádzalo 12 družíc, pričom jedným z nich bola ďalšia slovenská družica GRBBeta. Jedná sa o pokračovaťeľa veľmi úspešnej družice GRBAlpha, ktorá ešte stále aj po 3 rokoch vysiela na zem drahocené dáta. Družica navyše doplní ďalšie zaujímavé merania nie len pre komunitu rádioamatérov, ale obohatí aj svetovú gama astronómiu o zaujímavé namerané dáta. Družicu opäť vyvinul tím Technickej Unicerzity v Košiciach (TUKE) s viacerými medzinárodnými partnermi.
	Návrat sondy Chang’e 6 z odvrátenej strany Mesiaca 25.6.2024 Čínskej mesačnej sonde Chang’e 6 sa podaril nesmierny úspech. Jej návratové púzdro prinieslo na Zem po prvý krát v histórii kozmonautiky vzorku horniny z odvrátenej strany Mesiaca. Sonda a jej plánovaný program misie bol viac menej totožný s predchádzajúcou rovnako úspešnou sondou Chang’e 5, s tým rozdielom, že miesto pristátia bolo tento krát zvolené na odvrátenej strane Mesiaca. Aby bolo možné so sondou komunikovať, Čína umiestnila na obežnú dráhu Mesiaca telekomunikačnú družicu Queqiao 2. Sonda, ktorá pozostávala zo štyroch samostatných modulov, štartovala 3.5.2024 na palube rakety CZ-5 z kozmodrómu Wen-čchang. Po úspešnom navedení na obežnú dráhu okolo Mesiaca sa podarilo jej pristávaciemu modulu mäkko pristáť v južnej časti kráteru Apollo. Tento následne uskutočnil odber horniny a jej naloženie do vzletového modulu, ktorý z Mesiaca úspešne odštartoval 3.6.2024. O tri dni neskôr došlo k spojeniu s orbitálnou časťou sondy, ktorá sa postarala o presun odobratých vzoriek zo vzletového modulu do návratového púzdra. Orbitálny modul následne až do 20.6.2024 pokračoval v misii na obežnej dráhe Mesiaca, kedy sa odobral na návrat k Zemi. Na Zem sa vrátilo samozrejme len návratové púzdro, ktoré bolo schopné odolať preťaženiu a vysokým teplotám počas brzdenia v zemskej atmosfére. Návratový modul by mal podľa čínskych zdrojov obsahovať približne 2kg horniny, ktorú budú po uvoľnení z púzdra skúmať v prvom rade vedci z Čínskej akadémie vied spolu s vedcami z Talianska, ktorí na misii sondy spolupracovali. Prehrať video
	Štatistika počtu ľudí vo vesmíre 10.2.2024 Do web stránok bola doplnená štatistika, zobrazujúca aktuálny počet ľudí vo vesmíre v priebehu času. Do grafu sa počítajú všetky doteraz realizované štarty pilotovaných vesmírnych lodí a ich pristátia (resp. zánik). Graf je kvôli veľkému množstvu dát orientovaný na výšku. Dúfam, že takto otočený graf bude pre vás dostatočne prehľadný a zrozumiteľný.
	Doplnené pristátia sond 21.1.2024 Do web stránok medziplanetárnych sond bolo doplnené zobrazenie dráhy pristátia sondy podľa dostupných dát (zdroj je aplikácia Horizons, viď. stránka Linky) aj s možnosťou prehratia letu sondy, rovnako ako to už je dlhší čas k dispozícii pri udalostiach obletov sond okolo vesmírnych telies. Toto zobrazenie vám v prispôsobenej (skreslenej) mierke zobrazuje dráhu sondy počas pristávania alebo tesne pred dopadom na povrch telesa. Zobrazené tu nájdete rôzne udalosti z histórie vesmírnych letov, ako napríklad zánik sondy Cassini v atmosfére planéty Saturn, pristátie návratových púzdier zo sond Stardust, na Zemi, mäkke pristátia vacerých sond na Marse, ale napríklad aj nedávne mäkké pristátie prvej japonskej skondy SLIM na Mesiaci. Samozrejme zobrazenie dráhy pristátia sa nenachádza pri sondách, u ktorých nie sú dostupné súradnice sondy počas jej klesania k telesu.
	Rok 2023 - Rok nových rekordov v kozmonautike 1.1.2024 Tak, a máme za sebou ďalší veľmi úspešný rok v kozmonautike. Priaznivci kozmonautiky sa v priebehu roka určite nenudili, nakoľko viacero rekordov stanovených v minulom roku, boli opäť prekonané. Počet úspešných štarov rakiet: Tento rok sa podarilo niečo, čo bolo ešte donedávna nemysliteľné. Bola prekonaná magická hranica 200 úspešných štartov rakiet za rok, a celkový počet sa nakoniec dostal až na hodnotu 212. Obrovský podiel na tom celom má samozrejme americká raketa Falcon a jej verzie, ktoré v minulom roku úspešne štartovali až 96-krát, čo je viac ako 40% zo všetkých štartov zo Zeme. Druhé miesto obsadila čínska raketa CZ a všetky jej verzie s 47 úspešnými štartami. Počet družíc vypustených na obežnú dráhu: V celkovom počte vypustených telies do vesmíru sa síce nepodarilo dosiahnuť hranicu 3000 telies, avšak s počtom 2905 sa ani za tento rok nemusíme hanbiť. Predchádzajúci rekord bol navýšený o vyše 590 telies. Príchod nových rakiet a ukončenie starých programov: Rok 2023 sa môže pochávaliť aj nevídaným počtom prvých štartov nových rakiet. Nie všetky boli síce úspešné, avšak počas roka sa uskutočnilo až takýchto 9 pokusov, čo určite prispie k obohateniu letky aktuálnych vesmírnych nosičov. Svoju premiéru uvidela severokórejská raketa Chollima-1, čínske rakety Ceres-1S a Tianlong-2, japonská H3-22S, iránska Qaem 100, americké rakety RS-1, Super Heavy, Terran-1 a juhokórejská, zatiaľ nepomenovaná, raketa GYUB. Počas roka sme tiež mali šancu vidieť niekoľko historicky posledných štartov rakiet. Svoju činnosť ukončila raketa Antares 230+, Ariane 5, Atlas V (501), LauncherOne a svoj prvý a zároveň posledný pokus o štart absolvovala aj spomínaná raketa Terran-1. Rekordný počet ľudí na obežnej dráhe: Zo dňa 30.5.2023 na 31.5.2023 sa na obežnej dráhe nachádzalo rekordných 17 ľudí, čím bol o 3 prekonaný rekord z predchádzajúcich rokov. Na obežnej dráhe sa totiž menili posádky čínskych vesmírnych lodí Shenzhou 15 a 16 (3+3), a na stanici ISS bola posádka ruskej vesmírnej lode Sojuz MS-22 (ktorá kvôli úniku chladiacej kvapaliny pristála v lodi Sojuz MS-23, 3 kozmonauti), posádka americkej vesmírnej lode Crew Dragon 6 (4) a na Zem sa práve chystala vrátiť posádka vesmírnej lode Crew Dragon Axiom-2 zložená z vesmírnych turistov (4). Z tých ďalších rekordov nesmieme zabudnúť na historicky prvé mäkké pristátie indickej sondy Vikram 2 na povrchu Mesiaca aj s vysadením prvého indického robotického mesačného vozidla Pragyan 2. Počet nových ľudí vo vesmíre a ani počet vypustených sond nebol síce rekordný a ani neprekonal hodnotu z minulého roka, avšak všetkých nadšencov určite potešila každá jedna misia. Obzvlášť nás potešil štart tretej slovenskej družice Veronika, ktorá sa okrem iného stala aj prvou ružovou družicou vo vesmíre a záujemcov o prieskum medziplanetárneho priestoru zase pristátie návratového púzdra sondy OSIRIS-REx s horninami z asteroidu (101955) Bennu.
	Výpočet zakrývenia Zeme 17.12.2023 Do sekcie Výpočty bol doplnený nový výpočet, pomocou ktorého si môžete vypočítať zakrývenie Zemského povrchu. Výpočet samozrejme počíta so zjednodušeným modelom Zeme (hladká guľa) s polomerom rovným priemenému Zemskému polomeru. Vám však môže povedať aspoň orientačne, aké by ste mohli pozorovať zakrývenie Zeme na vzdialenom objekte. A pri menších vzdialenostiach sú vypočítané hodnoty aj dostatočne presné.

12 3 4 5 6 7 8 9 10 11 12 13 14 15 16 17 18 19 20 21