Archív krátkych správ z kozmonautiky

12 3 4 5 6 7 8 9 10 11 12 13 14 15 16 17 18 19 20 21

	Rok 2024 - Rok viacerých rekordov 1.1.2025 Lúčime sa s ďalším veľmi zaujímavým rokom z pohľadu kozmonautiky a výskumu vesmíru. Počet úspešných štarov rakiet: V roku 2024 sa podarilo nie len prekonať minuloročný rekord v úspešných štartoch rakiet, ale bol aj dostatočne navýšený. Preskočil magickú hranicu 250 štartov a skončil až na čísle 254. Z toho vyše polovicu (až 133 štartov) absolvovala americká raketa Falcon a jej verzie. Druhé v poradí boli čínske verzie rakety CZ so 49 štartami. Počet štartov za mesiac: Rekordným bol aj počet úspešných štartov za mesiac. V mesiaci november a december štartovalo až 30 rakiet. V novembri 2024 sa priemerne uskutočniť jeden štart každý deň. Počet družíc vypustených na obežnú dráhu: Napriek rekordnému počtu štartov rakiet, počet družíc vypustených za rok neprekonal rekord z roku 2023. Štatistika družíc sa zastavila na čísle 2857, tým pádom približne o 70 telies zaostala za minuloročným rekordom. Dôvodom bol predovšetkým fakt, že SpaceX prešiel s programom Starlink na verziu v2 mini, ktorá je väčšia oproti predchádzajúcim verziám tejto družice a na palube sa pri jednom štarte preto môže nachádzať len 20-25 družíc oproti dvojnásobnému počtu starších menších verzii družíc tohto programu. Nové verzie rakiet: Počas roku sme mali možnosť vidieť viacero štartov nových verzií rakiet. Úspešné boli prvé štarty rakiet Vulcan-Centaur, Yinli (Gravity), Angara A5/Orion, Ariane 6, Zhuque 2E, CZ 12, Kuaizhou 1A Pro a verzia CZ 5B/YZ2. Z tých, ktoré mali menej šťastia pri prvom štarte sme mohli vidieť neúspešný prvý štart rakety KAIROS. Počet ľudí na obežnej dráhe: Za rok 2024 štartovalo do vesmíru 28 ľudí. Rovnaký počet bol naposledy dosiahnutý v roku 2011, čo bol posledný rok, v ktorom štartovali americké raketoplány. Z nich bolo až 15 vesmírnych nováčikov predovšetkým vďaka civilným letom vesmírnej lode Crew Dragon pre program Axiom a Polaris Down. V septembri 2024 bolo však na 4 dni vo vesmíre rekordných 19 ľudí. Sondy a výskum vesmíru: V roku 2024 štartovalo až 22 medziplanetárnych sond, čo je počet, ktorý bol naposledy prekonaný len v roku 1969 vďaka vesmírnym pretekom o Mesiac medzi USA a ZSSR. USA zaznamenalo po 52 rokoch ďalšie mäkké pristátie na povrchu Mesiaca vďaka sonde Nova-C IM-1 a Japonsko dosiahlo vďaka sonde SLIM prvé historické mäkké pristátie na Mesiaci. Čína zase dosiahla prvý historický návrat horniny z povrchu odvrátenej strany Mesiaca vďaka sonde Chang'e 6. Vylepšenia web stránky: Do web stránky som v roku 2024 doplnil viacero vylepšení a noviniek. Boli doplnené schematické zobrazenia pristátí sond. Do sekcie štatistík som doplnil Štatistiku počtu ľudí vo vesmíre. K telesám boli doplnené označenia COSPAR, upravené bolo zobrazenie hlavičky, kde bol presunutý vyhľadávací formulár z bočného menu, pre rakety a lode bolo upravené tabuľkové zobrazenie, kde je už pre každý záznam zobrazený samostatný rok, boli prelinkované súvisiace programy družíc, pre jednotlivé lety vesmírnych lodí bolo doplnené zobrazenie loga a boli doplnené štatistické informácie k jednotlivým programom družíc.
	Nová raketa Ariane 6 vyniesla do vesmíru ďalšiu slovenskú družicu 9.7.2024 Prvý štart úplne nového typu rakety Ariane 6 nebol len sviatkom pre nadšencov vesmírnych rakiet, ale aj pre Slovensko. Na palube sa totiž nachádzalo 12 družíc, pričom jedným z nich bola ďalšia slovenská družica GRBBeta. Jedná sa o pokračovaťeľa veľmi úspešnej družice GRBAlpha, ktorá ešte stále aj po 3 rokoch vysiela na zem drahocené dáta. Družica navyše doplní ďalšie zaujímavé merania nie len pre komunitu rádioamatérov, ale obohatí aj svetovú gama astronómiu o zaujímavé namerané dáta. Družicu opäť vyvinul tím Technickej Unicerzity v Košiciach (TUKE) s viacerými medzinárodnými partnermi.
	Návrat sondy Chang’e 6 z odvrátenej strany Mesiaca 25.6.2024 Čínskej mesačnej sonde Chang’e 6 sa podaril nesmierny úspech. Jej návratové púzdro prinieslo na Zem po prvý krát v histórii kozmonautiky vzorku horniny z odvrátenej strany Mesiaca. Sonda a jej plánovaný program misie bol viac menej totožný s predchádzajúcou rovnako úspešnou sondou Chang’e 5, s tým rozdielom, že miesto pristátia bolo tento krát zvolené na odvrátenej strane Mesiaca. Aby bolo možné so sondou komunikovať, Čína umiestnila na obežnú dráhu Mesiaca telekomunikačnú družicu Queqiao 2. Sonda, ktorá pozostávala zo štyroch samostatných modulov, štartovala 3.5.2024 na palube rakety CZ-5 z kozmodrómu Wen-čchang. Po úspešnom navedení na obežnú dráhu okolo Mesiaca sa podarilo jej pristávaciemu modulu mäkko pristáť v južnej časti kráteru Apollo. Tento následne uskutočnil odber horniny a jej naloženie do vzletového modulu, ktorý z Mesiaca úspešne odštartoval 3.6.2024. O tri dni neskôr došlo k spojeniu s orbitálnou časťou sondy, ktorá sa postarala o presun odobratých vzoriek zo vzletového modulu do návratového púzdra. Orbitálny modul následne až do 20.6.2024 pokračoval v misii na obežnej dráhe Mesiaca, kedy sa odobral na návrat k Zemi. Na Zem sa vrátilo samozrejme len návratové púzdro, ktoré bolo schopné odolať preťaženiu a vysokým teplotám počas brzdenia v zemskej atmosfére. Návratový modul by mal podľa čínskych zdrojov obsahovať približne 2kg horniny, ktorú budú po uvoľnení z púzdra skúmať v prvom rade vedci z Čínskej akadémie vied spolu s vedcami z Talianska, ktorí na misii sondy spolupracovali. Prehrať video
	Štatistika počtu ľudí vo vesmíre 10.2.2024 Do web stránok bola doplnená štatistika, zobrazujúca aktuálny počet ľudí vo vesmíre v priebehu času. Do grafu sa počítajú všetky doteraz realizované štarty pilotovaných vesmírnych lodí a ich pristátia (resp. zánik). Graf je kvôli veľkému množstvu dát orientovaný na výšku. Dúfam, že takto otočený graf bude pre vás dostatočne prehľadný a zrozumiteľný.
	Doplnené pristátia sond 21.1.2024 Do web stránok medziplanetárnych sond bolo doplnené zobrazenie dráhy pristátia sondy podľa dostupných dát (zdroj je aplikácia Horizons, viď. stránka Linky) aj s možnosťou prehratia letu sondy, rovnako ako to už je dlhší čas k dispozícii pri udalostiach obletov sond okolo vesmírnych telies. Toto zobrazenie vám v prispôsobenej (skreslenej) mierke zobrazuje dráhu sondy počas pristávania alebo tesne pred dopadom na povrch telesa. Zobrazené tu nájdete rôzne udalosti z histórie vesmírnych letov, ako napríklad zánik sondy Cassini v atmosfére planéty Saturn, pristátie návratových púzdier zo sond Stardust, na Zemi, mäkke pristátia vacerých sond na Marse, ale napríklad aj nedávne mäkké pristátie prvej japonskej skondy SLIM na Mesiaci. Samozrejme zobrazenie dráhy pristátia sa nenachádza pri sondách, u ktorých nie sú dostupné súradnice sondy počas jej klesania k telesu.
	Rok 2023 - Rok nových rekordov v kozmonautike 1.1.2024 Tak, a máme za sebou ďalší veľmi úspešný rok v kozmonautike. Priaznivci kozmonautiky sa v priebehu roka určite nenudili, nakoľko viacero rekordov stanovených v minulom roku, boli opäť prekonané. Počet úspešných štarov rakiet: Tento rok sa podarilo niečo, čo bolo ešte donedávna nemysliteľné. Bola prekonaná magická hranica 200 úspešných štartov rakiet za rok, a celkový počet sa nakoniec dostal až na hodnotu 212. Obrovský podiel na tom celom má samozrejme americká raketa Falcon a jej verzie, ktoré v minulom roku úspešne štartovali až 96-krát, čo je viac ako 40% zo všetkých štartov zo Zeme. Druhé miesto obsadila čínska raketa CZ a všetky jej verzie s 47 úspešnými štartami. Počet družíc vypustených na obežnú dráhu: V celkovom počte vypustených telies do vesmíru sa síce nepodarilo dosiahnuť hranicu 3000 telies, avšak s počtom 2905 sa ani za tento rok nemusíme hanbiť. Predchádzajúci rekord bol navýšený o vyše 590 telies. Príchod nových rakiet a ukončenie starých programov: Rok 2023 sa môže pochávaliť aj nevídaným počtom prvých štartov nových rakiet. Nie všetky boli síce úspešné, avšak počas roka sa uskutočnilo až takýchto 9 pokusov, čo určite prispie k obohateniu letky aktuálnych vesmírnych nosičov. Svoju premiéru uvidela severokórejská raketa Chollima-1, čínske rakety Ceres-1S a Tianlong-2, japonská H3-22S, iránska Qaem 100, americké rakety RS-1, Super Heavy, Terran-1 a juhokórejská, zatiaľ nepomenovaná, raketa GYUB. Počas roka sme tiež mali šancu vidieť niekoľko historicky posledných štartov rakiet. Svoju činnosť ukončila raketa Antares 230+, Ariane 5, Atlas V (501), LauncherOne a svoj prvý a zároveň posledný pokus o štart absolvovala aj spomínaná raketa Terran-1. Rekordný počet ľudí na obežnej dráhe: Zo dňa 30.5.2023 na 31.5.2023 sa na obežnej dráhe nachádzalo rekordných 17 ľudí, čím bol o 3 prekonaný rekord z predchádzajúcich rokov. Na obežnej dráhe sa totiž menili posádky čínskych vesmírnych lodí Shenzhou 15 a 16 (3+3), a na stanici ISS bola posádka ruskej vesmírnej lode Sojuz MS-22 (ktorá kvôli úniku chladiacej kvapaliny pristála v lodi Sojuz MS-23, 3 kozmonauti), posádka americkej vesmírnej lode Crew Dragon 6 (4) a na Zem sa práve chystala vrátiť posádka vesmírnej lode Crew Dragon Axiom-2 zložená z vesmírnych turistov (4). Z tých ďalších rekordov nesmieme zabudnúť na historicky prvé mäkké pristátie indickej sondy Vikram 2 na povrchu Mesiaca aj s vysadením prvého indického robotického mesačného vozidla Pragyan 2. Počet nových ľudí vo vesmíre a ani počet vypustených sond nebol síce rekordný a ani neprekonal hodnotu z minulého roka, avšak všetkých nadšencov určite potešila každá jedna misia. Obzvlášť nás potešil štart tretej slovenskej družice Veronika, ktorá sa okrem iného stala aj prvou ružovou družicou vo vesmíre a záujemcov o prieskum medziplanetárneho priestoru zase pristátie návratového púzdra sondy OSIRIS-REx s horninami z asteroidu (101955) Bennu.
	Výpočet zakrývenia Zeme 17.12.2023 Do sekcie Výpočty bol doplnený nový výpočet, pomocou ktorého si môžete vypočítať zakrývenie Zemského povrchu. Výpočet samozrejme počíta so zjednodušeným modelom Zeme (hladká guľa) s polomerom rovným priemenému Zemskému polomeru. Vám však môže povedať aspoň orientačne, aké by ste mohli pozorovať zakrývenie Zeme na vzdialenom objekte. A pri menších vzdialenostiach sú vypočítané hodnoty aj dostatočne presné.
	Treťou slovenskou družicou je Veronika 11.11.2023 Americká raketa Falcon 9 spolu s veľkým množstvom ďalších družíc úspešne vyniesla aj tretiu slovenskú družicu. Jedná sa o malú družicu veľkosti CubeSat 1U, ktorá bola vyrobená spoločnosťou Spacemanic na súkromnú objednávku slovenského podnikateľa Borisa Procika. Družica je venovaná dcére pána Procika, po ktorej získala meno a na želanie špeciálnu ružovú farbu. Vďaka nej sa stala prvou ružovou družicou na svete. Cieľom družice je predovšetkým popularizácia rádioamatérskych aktivít na Slovensku so zameraním na deti a študentov stredných a vysokých škôl. Družica má okrem iného na palube aj dve kamery, ktoré by mali rádioamatérom byť schopné poskytovať získané zábery Zeme. Už sa tešíme na prvé zábery z družice! Prehrať video
	Sonda OSIRIS-REx priviezla na Zem horniny z asteroidu 24.9.2023 Návratové púzdro sondy OSIRIS-REx úspešne pristálo v oblasti leteckej základne v americkom štáte Utah, západne od mesta Salt Lake City. Pristávacie púzdro o hmotnosti 50 kg a priemere takmer 80 cm bolo následne letecky prevezené do pripraveného laboratória v Johnson Space Center v Houstone (USA), kde bude v čistej a v ochrannej atmosfére miestnosti otvorené a vzorky asteroidu vybraté a preskúmané. Predpokladá sa, že sonde sa podarilo z asteroidu odobrať približne 250g povrchového materiálu. Materská sonda však ďalej pokračuje vo svojej misii. Očakáva sa, že ďalším telesom, ktoré by mohla sonda navštíviť, by mohol byť asteroid (99942) Apophis, ktorý často križuje obežnú dráhu Zeme a v budúcnosti by mohlo dôjsť aj k zrážke so Zemou. Pre túto druhú časť misie bola sonda premenovaná na OSIRIS-APEX (skratka z APophis EXplorer). Sonda by mala k asteroidu priletieť približne v apríli v roku 2029. Prehrať video
	Prvá indická sonda pristála na Mesiaci 23.8.2023 Po vyše mesiac trvajúcom lete sa indickej sonde Chandrayaan 3, presnejšie jej pristávaciemu modulu Vikram 2, podarilo uskutočniť úspešné mäkké pristátie na Mesiaci. Je to prvé mäkké pristátie indickej sondy na Mesiaci a celkovo na inom vesmírnom telese. Zároveň sa India stala štvrtou krajinou, ktorej sa podarilo mäkko pristáť na povrchu Mesiaca, hneď po ZSSR, USA a Číne. Pristávací modul o hmotnosti 1752 kg je momentálne sondou, ktorá pristála najbližšie k mesačnému pólu. Miesto pristátia sa totiž nachádza len o kúsok pred 70. rovnobežkou južnej mesačnej šírky. Vedci preto očakávajú, že by mohla pomôcť odhaliť prítomnosť pevného ľadu na povrchu Mesiaca. Najbližšie sa k južnému pólu Mesiaca dostala sonda Lunar Prospector. Tá však nepristála, ale riadene dopadla na povrch Mesiaca len 2,5 stupňa od južného pólu. Na palube sondy sa nachádza aj malé autonómne vozidlo Pragyan 2. Materské teleso sonda Chandrayaan 3 zostalo obiehať Mesiac na jeho obežnej dráhe a bude pokračovať vo svojej misii. Jednotlivé moduly misie sú kópiou predchádzajúcej neúspešnej misie sondy Chandrayaan 2, ktorá mala za úlohu pristáť na mesačnom povrchu s modulom Vikram a vozidlom Pragyan. Prehrať video

12 3 4 5 6 7 8 9 10 11 12 13 14 15 16 17 18 19 20 21