Discoverer 26
(KH-2 6, Corona 26, Mission 9019, Wild Bill, Soctop 7)
|
Hlavné informácie o telese
Názov telesa: Discoverer 26
Alternatívne označenie: KH-2 6, Corona 26, Mission 9019, Wild Bill, Soctop 7 Krajina pôvodu: USA Operátor: CIA Typ družice: špionážna - foto-prieskumná Funkčnosť: Zničená Parametre telesa
Tvar telesa: raketa
Hmotnosť: 1150 kg Napájanie: chemické batérie Konfigurácia: Agena-B Štart a životnosť
COSPAR id: 1961-016A
Dátum štartu: 7.7.1961
Raketa: Thor DM21 Agena-B Kozmodróm: Vandenberg (SLC-1E) Zánik (zničenie): 5.12.1961 Trvanie letu: 151 dní Parametre obežnej dráhy
Centrálne teleso: Zem
Minimum: 229 km Maximum: 713 km Sklon k rovníku: 82,9 stupňov Doba obehu: 94 minút (1h, 34m) Družica už neletí (zničená) Moduly a subsatelity na palube
SRV-511 - vypustené 9.7.1961
|
Popis
Fotoprieskumná špionážna družica, ktorej cieľom bolo snímkovanie povrchu Zeme pomocou výkonnej optiky a doručenie nasnímaných materiálov na Zem pomocou pristávacieho púzdra.
Družica obsahovala jednu zdokonalenú panoramatickú kameru C' (Corona prime) s maximálnym rozlíšením 10,7m na povrchu Zeme a jedno návratové púzdro (SRV), ktorého úlohou bolo bezpečne priviezť nafotené zábery na Zem. Kamera realizovala snímkovanie na 70mm pás filmu. Družica bola integrovaná do posledného stupňa nosnej rakety Thor nazvaného Agena-B. Tento raketový stupeň sa zároveň staral o avioniku, udržanie družice na obežnej dráhe a jej orientáciu voči povrchu Zeme. Na palube družice sa nachádzali tiež nasledujúce sekundárne zariadenia: - Wild Bill (Aftrack 9) - zariadenie pre elektronický odposluch (ELINT) a vyhľadávanie signálov z radarov HEN HOUSE ABM/AES, - Soctop 7 (Aftrack 8) - zariadenie pre elektronický odposluch (ELINT), - GRD Package/HSRP-2 (Module 102?). Návratové púzdro pristálo na Zemi 9.7.1961 a bolo zachytené lietadlom podľa plánu. Po kontrole púzdra však bolo zistené, že kamera družice prestala fungovať pri 22. obehu Zeme. Referencie | |
| Vedeli ste že... |
| Raketoplán Endeavour je jediný americký raketoplán, ktorý počas jedného roka navštívil dve rôzne orbitálne stanice. V roku 1998 bol posledným raketoplánom pri stanici Mir a zároveň prvým pri stanici ISS. |
| Aktuálne vo vesmíre | ||
|


